Jeho stránka Is Anyone Up? zničila kopec životov a zmenili pre ňu aj zákony v 48 štátoch USA. Moore je otcom porna z pomsty, teda publikovania intímnych fotiek iných ľudí s cieľom pomstiť sa, a takmer mu to prešlo.
Ničoho sa netreba báť tak ako odhodlanej matky. Na vlastnej koži to zažil Hunter Moore, ktorého médiá už viac ako desať rokov nazývajú najnenávidenejším mužom na internete. Presne tak sa volá aj dokumentárna miniséria na Netflixe, ktorá v troch dieloch ukazuje, ako sa Moore stal pomocou zneužívania deravých zákonov známym a bohatým.
Divákom zároveň séria ukazuje, akých mal fanatických fanúšikov, ako vznikla prvá webstránka na zverejňovanie porna z pomsty (revenge porn) a ako sa napokon dostal za mreže. Za seriálom The Most Hated Man on the Internet stoja tvorcovia dokumentu The Tinder Swindler a natočiť sa im podarilo aj rozhovory s Moorovými obeťami či s členom FBI, ktorý prípad vyšetroval. Vystupuje v ňom aj jeho bývalá priateľka, ktorá priznáva, že najviac ľutuje, že nezasiahla skôr.
Profesionálny ničiteľ životov
Hunter Moore mal 24 rokov, keď založil web Is Anyone Up? Ide o jeden z prvých webov na svete, na ktorý ľudia nahrávali intímne fotografie svojich bývalých partnerov alebo partneriek. Takáto forma pomsty, nazývaná porno z pomsty, v roku 2010 v Spojených štátoch nebola nelegálna. Pravidlá a zákony, ktoré regulujú ochranu súkromia a aj šírenie sexuálneho obsahu bez súhlasu ľudí na fotkách a videách, krajiny začali prijímať až neskôr.
Stránka Is Anyone Up? (Je niekto hore?) bola navyše špeciálna tým, že uniknuté či ukradnuté nahé fotky doplnili používatelia o civilné fotografie a linky na sociálne siete žien na fotkách. To znamená, že obetiam zverejnili nielen napríklad fotku hore bez, ale aj celé meno, rodné mesto, profil na Facebooku a niekoľko ďalších fotiek, podľa ktorých ich hocikto mohol spoznať. Podľa dokumentu to niektorých ľudí stálo vzťahy či prácu, mnohých to donútilo stiahnuť sa zo sociálnych sietí.
Obete pociťovali hanbu, trápili sa a k duševnému diskomfortu prispievali aj stovky, niekedy až tisícky nenávistných komentárov, ktoré sa zbehli pod každým príspevkom. V dokumente jedna zo žien opisuje, ako sa pokúsila o samovraždu pre traumu, ktorú jej web spôsobil.
Ženám na fotkách používatelia nadávali do štetiek, ak náhodou mali deti, otvorene ich za to kritizovali a vraveli, že by o ne mali prísť. Kráľom tohto toxického miesta bol Moore, ktorý si okolo seba vybudoval auru nedotknuteľného internetového trolla. Jeho fanúšikovia si hovorili „the family“ a podľa príspevkov z Twitteru, ktoré ukazujú na Netflixe, ho doslova zbožňovali. Nazývali ho bohom alebo svojím otcom a vraveli, že sú pre neho ochotní urobiť čokoľvek, niektorí dokonca aj vraždiť.
Popularita stránky narastala a Moore ju úspešne premenil na zdroj príjmov a zarábal tisíce, v čase najväčšej slávy aj desaťtisíce dolárov mesačne. Časopis Rolling Stone raz Moora nazval najviac nenávideným mužom planéty, podľa The Guardianu sa zas on sám označil za profesionálneho ničiteľa životov a prirovnával sa k Mansonovi. Pribúdali pozvania na rozhovory v médiách, ženám na webe sa v tom čase málokto venoval, opisuje v seriáli Charlotte Lawsová, matka jednej z obetí tejto kyberšikany.
Moore nikoho nebral vážne, a tak sa nezľakol, ani keď ho Lawsová so svojou dcérou Kaylou požiadali, aby Kayline fotografie z webu stiahol. Väčšinou tieto žiadosti ignoroval alebo sa im len smial. Obhajoval sa tým, že on sám je nevinný: obete na webe nepozná a v skutočnosti im ublížili ľudia, ktorí naň fotky nahrali. Vo viacerých rozhovoroch hádzal vinu na obete a tvrdil, že by si nerobili nahé fotky, keby nechceli, aby fotografie skončili na internete a dostupné pre všetkých.
Za podobné problémy dnes čelí žalobám napríklad Pornhub, keďže pri obrovskom množstve nahrávaných videí sa mu nedarí predchádzať videám, ktoré niekto publikuje z pomsty alebo na ktorých sú deti.
Problém s Moorom však siahal hlbšie. Ako neskôr odhalilo vyšetrovanie FBI, časť fotografií bola ukradnutá. Moore si na to najal šikovného mladého hackera Charlieho Evensa, ktorému platil za to, že sa nabúral do súkromných účtov neznámych ľudí a ukradol im čokoľvek intímne, čo tam našiel. Ako prvá na podlú lož prišla práve Charlotte Lawsová, ktorá prípad dostala do médií aj na vyšetrovací stôl federálnych agentov.
Imidž drzého chlapca v telke nezabodoval
Lawsová sa v priebehu prvých týždňov po zverejnení fotiek svojej dcéry skontaktovala so 40 obeťami. Urobila si prehľadný prieskum a zistila, že 40 percent z nich svoje intímne fotky nikomu nikdy neposlalo. Mali ich uložené napríklad v emailoch, ale s inými ľuďmi ich nezdieľali. Všetky zároveň krátko pred publikáciou ich emailový účet vymkol, museli si obnoviť heslo, aby sa doň dostali. A v prípade každej z nich pribudol druhý záložný účet na obnovenie hesla, ktorý Lawsová upodozrievala z krádeže fotiek.
Takto sa jej najskôr podarilo stiahnuť dcérine fotografie (keďže porušovali zákon o duševnom vlastníctve) a neskôr, po nazbieraní dôkazov, obvinila Moora z hackerstva, ktoré bolo na rozdiel od zverejňovania nahých fotiek v USA už v tom čase nelegálne.
Moore síce po vyhrážke od svojho právnika Kaylinu fotografiu stiahol, so svojou „prácou“ však neprestal. Stal sa takým známym, že si ho začali pozývať do televíznych relácií. Najviac svoje meno poškodil počas rozhovoru s Andersonom Cooperom v roku 2011. Cooper sa z neho snažil vytiahnuť, či mu je aspoň trochu ľúto, že jeho stránka ubližuje ľuďom. Tam sa prvýkrát stretol s masívnym nesúhlasom, keďže jeho vždy veselá a ľahkovážna povaha divákom nepasovala. S posmešným tónom vravel, že je bez viny a nerobí nič zlé, len sa zabáva.
Časom si začali moderátori do štúdia volať aj obete, ktorým sa Moore odmietol ospravedlniť v priamom prenose. Vinu za to, že ich intímne fotky sú online, hodil na ne a tvrdil, že svoje konanie neľutuje. Keď mal takýto „duel“ so Charlotte Lawsovou, ktorá to, čo sa jej dcére stalo, nazvala kybernetickým znásilnením, Moore spochybnil výrok o hackerskom útoku a povedal, že Kayla zrejme fotku poslala stovkám mužov a jeden z nich sa nahneval. Hoci skalní fanúšikovia ho neopustili, začal sa častejšie stretávať s kritickými komentármi na svoju osobu a na stránku Is Anyone Up?
Jeho ego mu nedovolilo prestať
Webstránku neskôr v roku 2012 Moore pod cenu predal Jamesovi McGibneymu. Hrozilo mu, že pôjde do väzenia, keďže na webe boli aj fotky maloletých dievčat, preto podľahol človeku, ktorý v skutočnosti len chcel zastaviť online šikanovanie. McGibney doménu presmeroval na webstránku Bully-ville, ktorá bola zameraná na boj proti šikanovaniu.
Moore však so svojou aktivitou neprestal. Fanúšikovia ho neopustili a čakali, čo ďalšie urobí. Twitter sa bez jeho príspevkov zrazu zdal nudný, opisujú niektorí ľudia v dokumente. Jeho webstránka bola obrovskou súčasťou internetu, a tak Moore začal tvrdiť, že ešte zďaleka nekončí.
Vravel, že predaj bol vopred premyslený krok a že čoskoro spustí novú verziu webu, kde pribudnú aj adresy a mapy s domami obetí. Tak aby ktokoľvek, kto si nájde ich fotky, hneď mal poruke aj inštrukcie, ako konkrétne ženy nájsť. McGibneymu sa vyhrážal, že ublíži jeho žene, a hneval sa na neho za to, že sa ním nechal obalamutiť.
Spusteniu nového webu však zabránil útok skupiny Anonymous. Tá Moorovi hackla bankový účet a previedla peniaze na organizáciu, ktorá pomáhala týraným ženám, v štáte Kalifornia ho vyhlásila za mŕtveho, dokonca mu posielala domov umelé penisy. Web Is Anyone Up? 2 napokon nikdy nebol spustený.
Skutočnou hrdinkou seriálu je však Lawsová. Spravila veľkú časť investigatívy a neprestala ani vtedy, keď dosiahla pokoj pre svoju rodinu. Riskovala útoky fanatických fanúšikov a ustála ich tlak online a zrejme najmä vďaka jej práci napokon Moore skončil vo väzení. Dodnes sa venuje boju proti pornografii z pomsty, v 48 amerických štátoch bola súčasťou poradných orgánov, ktoré napokon navrhli zákony na ochranu súkromia a proti zneužívaniu intímnych fotiek.
Najnenávidenejší muž na internete nakoniec prijal dohodu o vine a treste. Spolu s jeho komplicom ho odsúdili za hackerstvo a krádež identity. Moore strávil vo väzení dva a pol roka. Okrem väzenia musel zaplatiť pokutu vo výške 2 000 eur, prejsť psychologickým posudkom počas výkonu trestu a po prepustení ešte tri roky strávil pod dozorom.
Kde je Hunter Moore dnes?
Moore sa dostal na slobodu v roku 2017. Podľa dostupných zdrojov sa teraz drží mimo mediálneho radaru. Goodto.com potvrdzuje, že má stále zakázaný prístup na Facebook, jeho účet na Twitteri je pozastavený, ale chvíľu ho ešte používal.
Pridával najmä fotky z fitka alebo so svojím psom. „Pozrite sa, ľudia, strávil som svoj čas za mrežami. Teraz žijem pokojný život, už prešlo desať rokov. Niektorí ma milujete, väčšina ma nenávidíte. Ak chcete, aby som sa ospravedlnil, nuž, neurobím to. Nikomu nič nedlhujem,“ napísal v jednom zo svojich už nedostupných tweetov.
Podľa magazínu Substream hneď po prepustení začal kurz, ktorý pomáha bývalým väzňom zapojiť sa znovu do života na slobode. Začal robiť hudbu, mal jednu pieseň s názvom Make The Internet Great Again, ale album nikdy nevydal. V roku 2018 však napísal a vydal knihu s názvom Is Anyone Up? Tvorcovia dokumentu ho oslovili na natáčanie, a hoci pôvodne súhlasil, napokon účinkovanie odmietol. Obetiam sa nikdy neospravedlnil.
