Advokát Tomáš Demo: Zakladatelia by mali dbať na dobrú právnu dokumentáciu a poriadok v účtovníctve
Slovenské startupy sú pre investorov čoraz lákavejšie. Na čo sa pripraviť, ak do firmy vstúpi investor?
V prípade že problémy pretrvávajú, kontaktuj prosím administrátora.
V prípade že problémy pretrvávajú, kontaktuj prosím administrátora.
Advokát Tomáš Demo: Zakladatelia by mali dbať na dobrú právnu dokumentáciu a poriadok v účtovníctve
Slovenské startupy sú pre investorov čoraz lákavejšie. Na čo sa pripraviť, ak do firmy vstúpi investor?
V prípade že problémy pretrvávajú, kontaktuj prosím administrátora.
V prípade že problémy pretrvávajú, kontaktuj prosím administrátora.
Slovensko je krajinou, kde za posledné roky vzniká množstvo zaujímavých startupov, ktoré sú zároveň atraktívnou investičnou príležitosťou. Práve investičný kapitál je jeden zo spôsobov, vďaka ktorému môžu napredovať a expandovať na nové trhy.
Podľa Tomáša Dema, advokáta Highgate Law & Tax, ktorý sa špecializuje aj na tvorenie zmlúv medzi investormi a startupmi, by mali zakladatelia startupov už na začiatku myslieť na to, že ak raz budú žiadať o investíciu, každý relevantný investor bude dôsledne skúmať, ako firma fungovala predtým.
Na biznisovej podstránke Disrupter pravidelne do hĺbky rozoberáme témy, ktoré sa spájajú so startupovým ekosystémom a svetom podnikania. Ak rád čítaš úspešné príbehy alebo hľadáš spôsoby, ako posunúť svoje podnikanie vpred, staň sa členom klubu REFRESHER+ a dostaň sa k neobmedzenému obsahu.
Ako prebieha vytváranie zmlúv medzi investormi a startupmi?
Závisí od typu investora a veľkosti investície. Štandardom však je najskôr dohodnúť základné princípy a podmienky investície. Nezačne sa hneď písať robustná právna dokumentácia, ale v prvom kroku sa spíše sumár základných právnych podmienok, ktorý označujeme slovom term sheet. Definuje základné podmienky investície a práva, aké za ňu investor dostane vo firme.
Pred podpisom zmlúv a samotným poskytnutím investície ešte investor vykoná právny, finančný a niekedy aj technický audit firmy (tzv. due diligence). Ak ten neodhalí zásadné nedostatky, podpíše sa záväzná zmluvná dokumentácia a firma načerpá investíciu.
Existuje nejaký všeobecný balík podmienok, ktoré si chcú investori uplatňovať?
Aj na Slovensku už existuje nejaký trhový štandard, ktorý hovorí o tom, aké sú podmienky investície a aké práva investor dostáva v spoločnosti. Dnes existujú už aj slovenské štandardizované term sheety, ktoré môžu pomôcť predovšetkým zakladateľom, aby zistili, aké podmienky sú pri dohadovaní zmlúv medzi investorom a startupmi v poriadku a kedy by sa nemali nechať tlačiť do niečoho, čo prekračuje bežne akceptované podmienky.
S čím by mal startupista počítať, keď sa začne proces pred udelením investície?
Treba počítať s tým, že každý relevantný investor pred poskytnutím investície nazrie do „kuchyne“ spoločnosti a bude dôsledne skúmať, ako sa v spoločnosti fungovalo predtým. Bude sa pozerať nielen na právne, ale aj účtovné a technické dokumenty, aby zistil, nakoľko má spoločnosť ošetrené vzťahy dovnútra, ale aj smerom von zo spoločnosti.
Niektoré chyby z minulosti môžu zásadnejšie znížiť hodnotu spoločnosti alebo výšku investície.
Ak si startup hľadá investorov, je preň bezpečnejšie získať finančné zdroje od súkromných osôb, alebo sa má orientovať na rôzne investičné platformy či fondy?
Skôr by som volil tú druhú možnosť, ale záleží aj na tom, v akej fáze vývoja produktu alebo služby sa spoločnosť nachádza. V tej úplne prvej fáze, keď investori firme ešte dostatočne neveria, sa často oslovujú rodinní príslušníci a známi.
Keď už má projekt na papieri uveriteľný biznis plán a stratégiu, firma začína byť zaujímavá aj pre angel investorov alebo väčšie venture kapitálové fondy a investičné platformy.
Máte skúsenosti s tým, že startup sa časom dostane do problémov práve preto, že v raných fázach firmy podcenil napríklad kvalitné vypracovanie zmlúv alebo právne poradenstvo?
Vidíme to v praxi bežne, ale na druhej strane je to aj pochopiteľné. Na začiatku zakladatelia investujú všetku energiu a financie do vývoja produktu a nie do právnikov. Zakladatelia by však mali čo najskôr dbať minimálne na dobrú právnu dokumentáciu a poriadok v účtovníctve. Akékoľvek nedostatky a chyby z minulosti môžu minimálne znížiť sumu budúcej investície.
Na čo sa sa treba pripraviť a čo všetko vlastne investor bude chcieť vedieť o firme?
Investor sa väčšinou pozerá na celú históriu firmy od jej založenia. Pozerá sa na to, ako sa viedlo účtovníctvo, či firma nemala nejaké daňové resty, prípadne ako prebehli daňové kontroly, ak nejaké boli.
Dôležitou oblasťou je aj to, ako má spoločnosť ošetrenú zmluvnú agendu a práva duševného vlastníctva. Investor si komplexne preklepáva, či firma stojí na pevných nohách. Zakladatelia by sa mali pripraviť na to, že čokoľvek v minulosti urobili, raz bude pod drobnohľadom investora a ten sa na základe toho bude rozhodovať, či zainvestuje alebo nie. Niektoré chyby z minulosti môžu zásadnejšie znížiť hodnotu spoločnosti alebo výšku investície.
Čo sú najčastejšie chyby, ktoré na začiatku zakladatelia firmy podcenia a neskôr prerastú do väčších problémov?
Na Slovensku je mnoho technologických startupov, ktoré prinášajú rôzne unikátne riešenia, a s nimi sa spájajú aj práva duševného vlastníctva. Preto je dôležité, aby sa firma, či už na úrovni zakladateľov, alebo samotných vývojárov, poistila.
Často to tak nie je a práva duševného vlastníctva sa nespájajú so spoločnosťou, ktorej investor poskytuje investíciu. Investor však bude požadovať, aby si firma tieto veci ošetrila, pretože práve v duševnom vlastníctve je hodnota, do ktorej primárne investuje. Žiadny investor nechce, aby mu za tri roky zaklopal na dvere nejaký bývalý spolupracovník s tým, že vlastní práva duševného vlastníctva na produkt, do ktorého vývoja zainvestoval peniaze, a bude chcieť za to finančnú kompenzáciu.
Aké sú úplne prvé kroky, ktoré by mali zakladatelia startupov urobiť, aby sa vyhli spomínaným situáciám?
Často sa stáva, že na začiatku sú všetci spoluzakladatelia na jednej lodi a plní entuziazmu, ale časom sa to môže zmeniť. Niekedy môže byť jeden zo zakladateľov tzv. mŕtvou ekvitou, čo znamená, že sa nevenuje podnikaniu podľa očakávaní.
Smerom von, ak komunikujem s externými dodávateľmi alebo potenciálnymi investormi, treba dbať na dohody o mlčanlivosti. Bez toho, aby boli takéto osoby mimo spoločnosti viazané dohodou o mlčanlivosti, nie je vhodné deliť sa s nimi o citlivé informácie a know-how firmy.
Problém nastáva vtedy, ak zakladateľské dokumenty vyžadujú nielen na bežné, ale aj tie zásadnejšie rozhodnutia súhlas všetkých zakladateľov. Potom sa môže stať, že práve niekto, kto sa aktívne nepodieľa na raste firmy, môže zablokovať vstup investora. Už na začiatku je preto dobré nastaviť si podmienky tak, že keď sa relevantná väčšina zakladateľov na niečom zhodne, nebude možné, aby proces blokoval jeden z viacerých zakladateľov.
Môže sa reálne stať, že niekto, kto sa aktívne nepodieľa na chode firmy, si príde po niekoľkých rokoch uplatňovať napríklad nejaké finančné plnenia?
Áno, najmä pri vstupoch investorov sa občas opakuje scenár, že neaktívny spoluzakladateľ podmieni vstup investora tým, že ho investor z firmy vyplatí, a často požaduje nie úplne trhovú cenu. V takýchto prípadoch zvykne investor takýto výkup odmietnuť alebo ho podmieni tým, že pred tým, ako zainvestuje, si to musia usporiadať spoluzakladatelia medzi sebou.
Spomínali sme, že na Slovensku vzniká práve veľké množstvo technologických startupov. Ako a kedy si správne ošetriť duševné vlastníctvo spojené s technológiou, ktorú vyvíjam?
Ošetrenie duševného vlastníctva treba riešiť nielen dovnútra spoločnosti, ale aj navonok. Čo to v praxi znamená? Ak mám zamestnancov, ktorí pre mňa napríklad programujú nejaký softvér alebo službu, slovenský Zákonník práce hovorí, že práva k zamestnancom vytvorenému dielu vykonáva zamestnávateľ.
V prípade, že s niekým spolupracujete na inej zmluvnej báze, treba vypracovať špecifickú zmluvu. V nej by malo stáť, že takýto dodávateľ na spoločnosť prevádza všetky majetkové práva k duševnému vlastníctvu vytvorenému pri jeho práci pre spoločnosť. Toto je kľúčové z hľadiska ošetrenia duševného vlastníctva dovnútra spoločnosti.
Smerom von, ak komunikujem s externými dodávateľmi alebo potenciálnymi investormi, treba dbať na dohody o mlčanlivosti. Bez toho, aby boli takéto osoby mimo spoločnosti viazané dohodou o mlčanlivosti, nie je vhodné sa s nimi deliť o citlivé informácie a know-how firmy. Ďalším dôležitým krokom práve pri softvérových riešeniach je mať registrované domény a ochranné známky, aby sa nestalo, že na niečom pracujete tri roky a potom zistíte, že ochrannú známku na označenie vášho produktu má už zaregistrovanú niekto iný.
Čo je adekvátna pokuta u nás za porušenie mlčanlivosti? Myslím, že žiadny zamestnanec nepodpíše zmluvu, kde by niekto dal miliónovú pokutu za vyzradenie.
Pri zamestnancoch to tak ani nefunguje. Náš Zákonník práce je veľmi konzervatívny a do veľkej miery ochraňuje zamestnancov. V podstate ani neumožňuje dať do zmluvy nejakú vysokú pokutu, hoc bude aj zodpovedať trhovej hodnote takejto informácie. Skôr vidím cestu vo vytváraní pozitívnych motivácií a vhodného technického zabezpečenia, aby takéto informácie bez vedomosti zakladateľov neunikali von zo spoločnosti.
Môže sa stať, že aj jedinečná technológia alebo naozaj unikátny projekt nezíska investície len pre podobné problémy, ktoré sú v podstate iba na papieri?
Je to skôr výnimka. Ak sa nájdu nejakí kostlivci v skrini, zväčša sa investícia podmieni tým, že zakladatelia v dohodnutej lehote odstránia zistené nedostatky. Stretli sme sa však aj s prípadom, keď to už bolo spätne nenapraviteľné, a tak k investícii nedošlo.
Môžete povedať, aký problém nastal?
Stalo sa, že jeden zo zakladateľov, ktorý bol hlavou celého projektu, odmietal previesť kľúčové práva duševného vlastníctva na spoločnosť a chcel si ich v nejakej miere ponechať na seba. V tom prípade investor povedal, že s takýmto rizikom do toho nejde.
Ako sa mení štruktúra firmy po vstupe investora alebo akým spôsobom je investor vo firme zastúpený?
Vo väčšine prípadov je to finančný investor, ktorý nechce zasahovať do denného procesu riadenia firmy a vstupuje do firmy len s vidinou návratnosti finančnej investície. Zväčša si nominuje niekoho do dozornej rady, ktorý vykonáva nejakú pasívnu kontrolu a reportuje mu, čo sa deje v spoločnosti. Má zväčša právo zdvihnúť ruku, keď sa rozhoduje o niečom, čo spadá pod vyhradené záležitosti, ktoré sú v podstate najdôležitejšími rozhodnutiami na úrovni firmy.
Finanční investori v skorších investičných kolách väčšinou nedostávajú miesta v štatutárnych orgánoch. Zväčša dostávajú miesto v dozornej rade, kde môžu vetovať niektoré rozhodnutia zakladateľov.
Na trhu existuje už do veľkej miery ustálený katalóg záležitostí, ktoré podliehajú súhlasu investora. Finančný investor je vo firme väčšinou v role tichého kontrolóra, ktorý čaká na svoj finančný výnos. Do toho momentu očakáva od zakladateľov pravidelné správy o tom, ako sa firme darí, a biznis plán na ďalšie obdobia.
Aké právo má investor pri hlasovaní o kľúčových rozhodnutiach?
Finanční investori v skorších investičných kolách väčšinou nedostávajú miesta v štatutárnych orgánoch. Zväčša dostávajú miesto v dozornej rade, kde môžu vetovať niektoré rozhodnutia zakladateľov. Niektoré rozhodnutia sa schvaľujú aj na úrovni valného zhromaždenia, kde opäť niektoré typy rozhodnutí podliehajú schváleniu investorov, resp. ich väčšiny. Ak máte napríklad troch investorov a minimálne dvaja nesúhlasia s plánmi spoločnosti, môžu blokovať rozhodnutie.
Andrej Kiska ml. z Credo Venture mi v rozhovore povedal, že vzťah medzi investorom a firmou je ešte pevnejší ako manželstvo, lebo sa z neho nedá vycúvať. Ako je to teda na úrovni práva? Veľmi podobne. Do manželstva takisto idete s dobrou vierou a na Slovensku ešte nemáme inštitút predmanželskej zmluvy. Akcionárska zmluva, čo je v podstate predmanželská zmluva medzi investorom a startupom, má veľmi jasne špecifikované podmienky, za akých môže jeden alebo druhý zväzok opustiť.
Prakticky povedané, ak to celé nevyjde a ja som postupoval v súlade s podmienkami, ktoré máme dohodnuté v akcionárskej dohode, a v najlepšom presvedčení som riadil firmu, aj keď to neprinieslo úspech, tak sa jednoducho na konci zhasne svetlo a zakladatelia nezostávajú investorovi nič dlžní.
Dokumentácia napríklad vymedzuje spôsob, ako sa môže využiť samotná investícia. Stalo sa, že keď nebola dôsledne nastavená dokumentácia, zakladatelia namiesto použitia investície na ďalší vývoj produktu si z nej vyplatili svoje historické pôžičky, ktorými financovali chod firmy v začiatkoch. To je spôsob, ako sa vzťah s investorom môže pokaziť veľmi rýchlo.
Môže sa stať, že ak startup po čase skrachuje, jeho zakladatelia zostanú zadlžení voči investorovi?
Štandard je taký, či už ide o eseročky, alebo akciové spoločnosti, že výška ručenia spoločníkov za záväzky spoločnosti je len obmedzená. Prakticky povedané, ak to celé nevyjde a ja som postupoval v súlade s podmienkami, ktoré máme dohodnuté v akcionárskej dohode, a v najlepšom presvedčení som riadil firmu, aj keď to neprinieslo úspech, tak sa jednoducho na konci zhasne svetlo a zakladatelia nezostávajú investorovi nič dlžní.
Iný prípad by bol, ak by sa firma dostala do platobnej neschopnosti napríklad tým, že by zakladatelia účelovo vyvádzali finančné prostriedky z investície von zo spoločnosti. Na takéto prípady existujú v akcionárskych dohodách mechanizmy a sankcie, ktoré sú schopné presahovať aj do ich súkromného majetku.
V prípade že problémy pretrvávajú, kontaktuj prosím administrátora.
V prípade že problémy pretrvávajú, kontaktuj prosím administrátora.
