CEO Martinusu Michal Meško: Knihy, ktoré obhajovali Putinov režim, sme po útoku na Ukrajinu stiahli z predaja (Rozhovor)
Michal Meško je spoluzakladateľom kníhkupectiev Martinus, ktoré dokázali vyrásť z malého obchodu v Martine na úspešnú lokálnu značku. Podľa jeho slov Slovensko potrebuje viac firiem, ktoré sa neboja pevne stáť za svojimi hodnotami a vyjadrovať svoj názor.
V prípade že problémy pretrvávajú, kontaktuj prosím administrátora.
V prípade že problémy pretrvávajú, kontaktuj prosím administrátora.
CEO Martinusu Michal Meško: Knihy, ktoré obhajovali Putinov režim, sme po útoku na Ukrajinu stiahli z predaja (Rozhovor)
Michal Meško je spoluzakladateľom kníhkupectiev Martinus, ktoré dokázali vyrásť z malého obchodu v Martine na úspešnú lokálnu značku. Podľa jeho slov Slovensko potrebuje viac firiem, ktoré sa neboja pevne stáť za svojimi hodnotami a vyjadrovať svoj názor.
V prípade že problémy pretrvávajú, kontaktuj prosím administrátora.
V prípade že problémy pretrvávajú, kontaktuj prosím administrátora.
Michal Meško stojí na čele kníhkupectiev Martinus, ktorým sa podarilo expandovať na celoslovenský trh najmä vďaka úspešnému e-shopu. Rozprávali sme sa s ním o biznise s knihami, plánoch do budúcnosti, politike a aj o tom, že v regáloch kníhkupectiev sa dajú nájsť konšpiračné tituly.
Podľa jeho slov by zodpovednosť za predávanie kníh, ktoré tiahnu ku konšpiráciám nemala stáť len na pleciach kníhkupcov. O to viac by sa malo apelovať na zodpovednosť štátu voči občanom a takisto na občanov samotných.
Na ekonomickej podstránke Refresheru Disrupter pravidelne rozoberáme témy, ktoré sa týkajú sveta podnikania alebo ekonomiky. Ak rád čítaš rozhovory s úspešnými slovenskými podnikateľmi a zaujíma ťa biznis, staň sa členom klubu Refresher+ a dostaň sa k neobmedzenému obsahu.
Keď si o vás niekto hľadá informácie na internete, nájde, že ste zakladateľ, majiteľ alebo aj šéf Martinusu. Aký titul je vlastne správny?
Ak je to možné, snažím sa to opraviť, ale najbližšie k pravde má podľa mňa slovo spolumajiteľ. Martinus ako taký založili bratia Santusovci v roku 1990. Ja som sa pridal do tímu v roku 2000 ako brigádnik – programátor a spolu sme vytvorili internetový obchod. Tým, že práve internetový obchod spôsobil zásadný rast Martinusu, dohodli sme sa na tom, že budem spoluzakladateľ, ale ak by som mal vizitky, tak asi by som tam mal titul CEO.
Ako je to v rámci rozdelenia vlastníckych podielov?Ja mám 70 %, takže som väčšinový spolumajiteľ. Jozef Santus, jeden zo zakladateľov, má 15 %. Miroslav Santus zomrel v roku 2008 a jeho podiel zdedili jeho dcéry.
Ako sa v roku 2000, keď e-shopy na Slovensku prakticky neexistovali, zrodil nápad predávať knihy online?
Myslím, že to bola zvedavosť. Už vtedy boli vízie, že internet prepojí celý svet a to bola jedna z motivácií pre vznik e-shopu. Internet dával možnosť aj pre človeka z Košíc objednať si knihu od nás. Naše kníhkupectvo malo vtedy 40 štvorcových metrov a nemali sme peniaze na celoslovenskú expanziu.
V Amerike už začínal fungovať Amazon. Bola to taká nadčasová zvedavosť Miroslava a Jozefa Santusa a ja som sa k nim dostal v úplne inej súvislosti. S kamarátom sme mali stránku referáty.sk a chceli sme spolupracovať s kníhkupectvom, a keďže som z Martina, šiel som do Martinusu. Prvé roky viac ako polovicu kníh, ktoré sa predali online, tvorili počítačové príručky a ľudí sme museli presviedčať, že im nepošleme v balíku kamene.
To je celkom vtipné, že vašim projektom bol portál referáty.sk, vďaka ktorému študenti nemuseli čítať knihy a nakoniec stojíte na čele najväčšieho kníhkupectva.
Áno, osud si vie z človeka vždy dobre uťahovať. Referáty fungujú dodnes, ale v roku 2004 sme ich predali Atlasu. Po mnohých rokoch sme si povedali, že sme vlastne mali svoj startup, ktorý sme aj exitovali. Vtedy však tieto slová ešte nefungovali.
Absolvovali ste aj študijný program na Harvarde. V čom je tamojšia výučba rozdielna napríklad od Ekonomickej univerzity v Bratislave?
Ich základným spôsobom učenia je prípadová štúdia. Väčšinu času sa zaoberajú riešením konkrétnej situácie. Aj na Slovensku sa počas pár hodín na univerzitách používa podobná metóda, tam je to však štandard.
Ja som si to chcel zažiť vo veľkom. Profesori sú 90 % času v podstate moderátormi debaty. Často je to veľmi náročné, keď človek má pred 90 ľuďmi vysvetľovať, ako by riešil nejakú situáciu. Nemal som tam plnohodnotné štúdium, mal som program zameraný na leadership.
Najlepšou školou je aj tak samotné podnikanie, keď zažijete situácie, ktoré vás naučia viac ako dva Harvardy dokopy.
Okrem toho je až neuveriteľné, ako dobre bol program poskladaný. Predmety sa prelínali medzi sebou a jednotlivé prednášky sa dopĺňali. Na programe, kde som bol, sme neboli ako študenti, ale zišli sme sa tam ako ľudia už s nejakými skúsenosťami na vyšších pozíciách.
Je podľa vás absolvovanie podobného programu dobrým štartom do sveta podnikania?
Program, ktorý som absolvoval, bol určený pre ľudí, ktorí už majú aspoň 5 – 10 rokov skúseností s manažmentom či podnikaním, a práve preto to bolo také obohacujúce. V biznise sú niekedy správne tie riešenia, ktoré by možno človek na prvý raz nepredpokladal.
Práve preto, že v programe boli ľudia, ktorí si už v biznise niečím prešli, dokážu vidieť aj inú perspektívu. Najlepšou školou je aj tak samotné podnikanie, keď zažijete situácie, ktoré vás naučia viac ako dva Harvardy dokopy a často vás stoja omnoho viac aj čo sa týka financií.
Čo bolo pre vás podobnou skúsenosťou?
Keď sa rozbehol online predaj, začali sme sa postupne zameriavať aj na otváranie kamenných kníhkupectiev. Chybou bolo, že na čísla v tabuľkách sme sa pozerali možno viac ako by sme ich chceli vidieť, než aby sme zohľadňovali realitu. Pri otváraní jedného kníhkupectva sme mali zjavne veľké oči. Na vyšší nájom sme si povedali, že proste urobíme väčší obrat, no nepodarilo sa.
Niekedy knihy, ktoré sa chcú tváriť ako vedecká publikácia, ale sú vlastne konšpiráciou, zaradíme do mytológie alebo ezoteriky.
V jednom bode sa to začalo rúcať. Išlo o šesťcifernú stratu a navyše v tom čase sa začala aj finančná kríza, čo vnieslo obavy a neistotu do nášho podnikania. Bola to však lekcia, pri ktorej si presne pamätáme, na čo si máme teraz dávať pozor. Možno druhou lekciou je pre mňa to, že sám seba vnímam ako opatrného človeka. Pri pohľade späť vidím, že ak by sme niektoré príležitosti uchopili agresívnejšie, tak by mohol byť Martinus iný typ firmy, možno aj vo viacerých krajinách.
Znamenalo by to však väčší risk a asi aj nevyhnutnosť vstupu investorov – a na to sme sa nikdy neodhodlali. Tým činom možno nerastieme tak rýchlo, ale sme o to slobodnejší a nemenil by som to. V hlave sa však tieto témy vynárajú. Naša cesta je pokojnejšia a udržatelnejšia, ale ak sa bavíme o startupoch, ktoré majú obrovské raketové rasty s víziou obrovských valuácií a exitov, tak touto cestou sme sa v Martinuse rozhodli neísť.
Aktuálnou témou v spoločnosti je aj boj s konšpiračnou scénou. Vy predávate aj autorov, ktorých to tam tiahne. Zvažovali ste niekedy, že by ste ich vyradili z ponuky?
Je to večná téma, na ktorú neexistuje jednoduchá odpoveď. A to je práve problém dnešnej spoločnosti, že sa snažíme hľadať jednoduché odpovede na zložité témy. Mojím snom je žiť v krajine, kde by sme mohli mať v ponuke akékoľvek knihy, pretože ľudia sú dostatočné rozhľadení na to, aby vedeli rozlíšiť, čo je konšpirácia a čo nie.
Ale zatiaľ tam nie sme a vyzerá to, že sa skôr od tejto predstavy vzďaľujeme…
Súhlasím, a preto je to téma, ktorou sa aktívne zaoberáme. Podobné knihy, ktoré u nás predstavujú ani nie 0,1 % ponuky, označujeme ako kontroverzné. Sú to však knihy, ktoré sú na hrane, nie za hranou zákona. Ak by to tak bolo, tak nie je o čom.
Všimla som si, že ste zaviedli aj kategóriu záhadológia.
(smiech) Áno, niekedy knihy, ktoré sa chcú tváriť ako vedecká publikácia, ale sú vlastne konšpiráciou, zaradíme do mytológie alebo ezoteriky. Ich autorov to zväčša nahnevá. Hoci máme kontroverzné knihy vo svojej ponuke, nerobíme pri nich žiadnu nadprácu.
Ak by do Martinusu nastúpil niekto, pre koho je všetko o číslach, KPI a maximalizácii rastu, a tie budú vždy jeho jedinou prioritou, asi by sa necítil dobre.
Nepropagujeme ich, nerobíme besedy s autormi, nedávame na ne zľavy a neumiestňujeme ich ani na výstavky v kníhkupectvách. Celý zisk z ich predaja posielame organizáciám ako je Slovenská debatná asociácia, ktorá rozvíja kritické myslenie a taktiež pre OZ mladí, ktoré zastrešuje organizácia Mladí proti fašizmu. Nemyslím si, že je to spôsob cenzúry. Kníhkupectvo má právo rozhodnúť, čo bude predávať a za akých podmienok.
Na druhej strane sa kníhkupec dostáva medzi mlynské kamene, keď je na jednej strane sloboda prejavu a na druhej spoločenská zodpovednosť. Kde je vlastne tá deliaca čiara? Ak niekto do inak faktograficky správnej knihy tu a tam vpašuje konšpiračnú teóriu či prekrútený fakt? Alebo až keď je to očividné klamstvo či pochybná zdravotná rada? Alebo ak knihe nie je čo vytknúť, no jej autor sa prezentuje názormi, ktoré sú veľmi kontroverzné či v rozpore s hodnotami, ktoré by sme v spoločnosti chceli vyznávať? Je to na veľmi dlhú a komplikovanú debatu. Dôležitou otázkou je aj zodpovednosť štátu a zodpovednosť nás ako jednotlivcov. Nedá sa hodiť zodpovednosť iba na plecia kníhkupcov.
Mali ste prípady, keď ste nejakú knihu odmietli predávať?Napríklad v súvislosti s vojnou na Ukrajine sme vyradili knihy, ktoré obhajovali alebo podporovali Putinov režim. Predávali sme aj Mein Kampf, ale s komentárom. Kto nechce, komentár si neprečíta a my s tým nič neurobíme. Mein Kampf je však vnímaný aj ako istý historický dokument, ktorý si mnoho ľudí číta nie preto, že chcú naletieť jeho myšlienkam, ale chcú pochopiť myslenie ľudí, ktorí im uverili.
Keď sa začala ruská agresia na Ukrajine, pocítili ste zvýšený záujem o knihy, ktoré vysvetľujú napríklad rusko-ukrajinské vzťahy?
Áno, niektoré sa okamžite vypredali a vydavatelia museli robiť dotlač. Napríklad Donbas alebo Všetci mocní Kremľa. Teraz po troch mesiacoch sa už situácia stabilizovala.
Aktuálne má Martinus okolo 500 zamestnancov. Mnoho pozícií je brigádnickych. Ako sa vám darí tak rýchlo zaškoliť ľudí, aby získali prehľad o knihách?
Človek, ktorý chce s nami pracovať by mal mať vzťah ku knihám, aj keď to nemusí byť knihomoľ, čo prečíta sto kníh ročne. Každý človek, ktorý k nám príde si so sebou prinesie kus seba a svoj čitateľský vkus. Neočakávam, že prvé dva alebo štyri týždne bude fungovať dokonale.
O mne sa vie, že podporujem Progresívne Slovensko. Poznám sa s jeho zakladateľmi a bol som aj pri ich úvodných myšlienkach. Vtedy som si kládol otázku, či do toho idem s nimi.
Rozvíjanie servisu alebo zážitku, ktorý dokáže poskytnúť našim zákazníkom, príde časom. Nie je to len o úvodných školeniach, ale aj o firemnej kultúre a celkovo našich hodnotách. Na to, aby sme dokázali spolu fungovať sa musíme vedieť zhodnúť v tých základných veciach a hodnotách, ale na druhej strane si myslím, že prinášať rôzne uhly pohľadu na rôzne témy sú užitočné až nevyhnutné a dokážu firmu obohatiť.
Môže firmu posunúť aj nový človek, ktorý je úplne názorovo odlišný?
To je veľmi dobrá otázka, akurát je dôležité si pomenovať, akú názorovú odlišnosť máme na mysli. Ak by do Martinusu nastúpil niekto, pre koho je všetko o číslach, KPI a maximalizácii rastu, a tie budú vždy jeho jedinou prioritou, asi by sa necítil dobre. Alebo niekto, pre koho učiť sa nové veci nie je úplne komfortné. Máme v sebe to, že chceme robiť veci stále lepšie, a tak by mohol pociťovať istý tlak.
Napríklad počas korony sa ukázali isté názorové odlišnosti. Aj v Martinuse pracujú ľudia, ktorí sa nechcú dať za žiadnu cenu zaočkovať. Vtedy nám veľmi pomohlo, ak sme mysleli na to, že ako ľudia sme omnoho komplexnejší, a tak ako máme témy, kde sa naše názory rozchádzajú, dokážeme nájsť mnoho vecí, ktoré nás spájajú. Nebudem hovoriť, že to bolo vždy jednoduché a občas sme sa nedostali do vyhrotených situácií.
Máte aj celkom jasné vízie, čo sa týka spoločnosti. Neplánovali ste vstúpiť do politiky? Tam je priestor tie vízie aj meniť...
O mne sa vie, že podporujem Progresívne Slovensko. Poznám sa s jeho zakladateľmi a bol som aj pri ich úvodných myšlienkach. Vtedy som si kládol otázku, či do toho idem s nimi. Predsa len vznikalo niečo s ľuďmi, ktorí sú mi blízki. Nevedel som však do toho ísť aktívne, a tak som si našiel aspoň nejaké spôsoby, ako ich podporovať. Aktuálne nie som vo fáze, že by som si dokázal predstaviť fungovať v politike.
Považujem za zmysluplné robiť veci, ktoré posúvajú krajinu dopredu a pomáhajú ľuďom rásť a zvládať ťažké situácie. Viem, že v politike ľudia často prichádzajú s jednoduchými odpoveďami na zložité problémy, i keď jednoduché odpovede neexistujú. Ľudia tomu chcú veriť. Pre mňa by to bolo frustrujúce v tom, že niekedy ľuďom treba povedať aj to negatívne. Treba im vysvetliť, že teraz bude niečo ťažšie, ale je to preto, aby to v budúcnosti bolo jednoduchšie.
Chápem, že ľudia žijú prítomnosťou a je ťažké sa zamerať na víziu, že možno o desať rokov sa budeme mať lepšie. Chcú ísť na dovolenku počas tohto leta a svojim deťom chcú zaplatiť dobrú školu, kým študujú. Do toho príde niekto, kto ponúkne jednoduché riešenie, ako to urobiť. Ja nedokážem byť súčasťou toho, keď niekto vie, aké je najlepšie riešenie pre krajinu z dlhodobého hľadiska, ale napriek tomu si povie: týmto však nezískam politické body a nebudem zvolený v ďalšom období, tak urobím radšej toto.
Myslím si, že je stále dôležitejšie, aby bolo na Slovensku viac firiem, ktoré sa neboja ozvať a pevne zastávať svoje hodnoty.
Na konci dňa si však myslím, že politici majú v spoločnosti veľkú moc. Je obrovský rozdiel, ak sa napríklad jednoznačne postavia za očkovanie, alebo naopak, keď si niekto povie, že odporcovia očkovania sú pre mňa priestor, kde „vytrieskam“ politické body, no možno som sa pritom sám dal potichu zaočkovať. Na druhej strane tvrdiť, že to tu funguje takto len preto, lebo máme takýchto politikov, nie je správne.
Ak kradne politik, osobne ma to vytáča. Ale ak ja si v bežnom živote poviem, že napríklad chcem niečo bez pokladničného bloku, lebo zaplatím menej, to rozhodnutie už nerobí politik, ale ja. To rozhodnutie si môžeš obhajovať ako chceš, ale v istej miere, hoci menšej, prispievaš k tomu, ako to u nás vyzerá.
Takže na kandidátke sa asi neobjavíte...
Vôbec týmto smerom aktuálne neuvažujem. Myslím si, že je stále dôležitejšie, aby bolo na Slovensku viac firiem, ktoré sa neboja ozvať a pevne zastávať svoje hodnoty. Ak sa nám ako Martinusu podarí dostávať medzi deti, do škôl, ale aj medzi dospelých ľudí viac kníh, považujem to vo svojej najhlbšej podstate za zmysluplné.
Viem, že sa efekt na spoločnosť nedá zmerať v konkrétnych číslach, ale môže to pomôcť formovať krajinu. Aj ako Martinus máme svoj hlas a vieme povedať, čo považujeme za správne a postaviť sa za hodnoty, ktoré máme.
V prípade že problémy pretrvávajú, kontaktuj prosím administrátora.
V prípade že problémy pretrvávajú, kontaktuj prosím administrátora.
