Populárny bodybuilder si zažil obdobie, keď musel prespávať na pláži.
Nikdy nevyhral Mr. Olympia, no aj tak ho považujú za jedného z najvýznamnejších kulturistov všetkých čias. Genetiku veľkému Louovi Ferrignovi závidel aj Arnold Schwarzenegger, ktorý tvrdil, že keby Ferrigno v 70. rokoch nesekol so súťažením, bol by na Mr. Olympia dlhé roky neporaziteľným šampiónom.
V mladosti pracoval vo fabrike ako „plechár“, ale vyskúšal si aj krátku kariéru futbalistu, s ktorou skončil onedlho po tom, ako protihráčovi omylom dolámal obidve nohy. Ako profesionálny tréner sa staral aj o kondíciu Michaela Jacksona a s namyslenými cvičencami nikdy nemá zľutovanie. Keď za ním prídu s veľkým egom, ľahko sa postará o to, aby po chvíli tréningu vracali.
V športovej sekcii na Refresheri sa venujeme hokejovým highlightom, MMA zápasom, ale aj osobnostiam kulturistiky. Pokiaľ ťa zaujíma životný príbeh Loua Ferrigna, určite si prečítaj aj o legendách ako Ronnie Coleman či Jay Cutler. K ďalším článkom môžeš mať prístup s členstvom v klube Refresher+.
Šikanovanie v škole a dominantný otec
Aj keď je Lou Ferrigno poriadny kus chlapa merajúci takmer dva metre, v mladosti patril medzi outsiderov. Rovesníci sa mu vysmievali pre jeho problémy so sluchom, ktoré spôsobila ušná infekcia. Tú u malého Ferrigna doktori diagnostikovali, keď mal tri roky. Rodičia si všimli, že niečo nie je v poriadku, až keď na svojho syna museli výrazne zvyšovať hlas, pretože ich dobre nepočul. Ferrignovi takisto dlhší čas trvalo, kým sa naučil rozprávať.
Pre deti, ktoré videli, že mladý Ferrigno sa pohybuje s veľkým naslúchadlom, sa stal vhodným cieľom šikanovania. Neraz ho označovali prezývkami ako „hlucháň“ či „hluchý Lou“. Okrem toho mával v škole zlé známky, pričom hrozilo, že prepadne, a tak jeho sebavedomie kleslo na nulu.
Pri čítaní komiksov a pozeraní filmov o Spider-Manovi, Hulkovi či Supermanovi sa však jeho fantázia naštartovala na plné obrátky. Ferrigno si predstavoval, že aj on bude jedného dňa taký mocný a svalnatý.
V interview pre Generation Iron povedal, že s cvičením začal už ako 12-ročný. O niekoľko rokov nato však komiksy so superhrdinami nahradil časopismi s kulturistikou, kde pozoroval svoj veľký idol, kulturistu Steva Reesa. Neskôr sa jeho hlavným idolom stal Arnold Schwarzenegger, proti ktorému sa postavil na pódiu v rokoch 1974 a 1975.
Zobraziť tento príspevok na Instagrame
Nechýbalo však veľa a Lou Ferrigno mohol o svoju záľubu v cvičení prísť ihneď v zárodku. Jeho otec, policajt Matty Ferrigno, bol na neho od mladosti veľmi hrubý a prísny. Ferrigno pre Men's Health povedal, že si musel zlepšiť známky, inak by mu vyhodil všetky činky. Keďže vtedy pre Loua tréning znamenal celý život, pokúsil sa zabrať, aj keď, ako sám priznáva, musel v škole neraz podvádzať.
Vzťah so svojím otcom opisuje ako niečo medzi láskou a nenávisťou. Záujem mal o neho vraj iba vtedy, keď vyhrával, ale pri porážkach nemohol rátať s jeho podporou. Matty Ferrigno na svojho syna vždy veľmi tlačil a podľa slov slávneho kulturistu si nikdy nevytvorili puto.
Boj proti Arnoldovi Schwarzeneggerovi neľutuje, i keď prehral
Lou Ferrigno svoj prvý veľký titul na Mr. America vyhral po strednej škole v roku 1969. Pre bodybuilding.com povedal, že krátko po svojej dvadsiatke jedával sedem až osem jedál denne a vážil zhruba 130 kilogramov.
V rokoch 1973 a 1974 dominoval dvakrát po sebe na Mr. Universe, no najväčšia chvíľa slávy mala ešte len prísť. V rokoch 1974 a 1975 sa na pódiu Mr. Olympia postavil medzi najlepších kulturistov tých čias. V tomto období ho nepreslávilo ani tak samotné súťaženie, ako skôr dnes už kultový dokument Pumping Iron, ktorý je medzi nadšencami pre kulturistiku známou klasikou.
V dokumente sa spomína, že Ferringov otec dal kvôli synovmu tréningu výpoveď v práci. Ferrigno tvrdí, že to bola iba fikcia a v skutočnosti na jeho prípravu nedozeral. Napäté vzťahy medzi dvojicou vyobrazené na scéne však boli pravdivé.
Lou Ferrigno vedel, že pred Mr. Olympia nebol v najlepšej forme. Na súťaž ho však nahovoril otec, pretože sa dozvedel o natáčaní Pumping Iron. Obaja sa zhodli, že dokument bude skvelou príležitosťou, aby si spravil meno. Ďalším faktorom, pre ktorý chcel Ferrigno zabojovať, bola prítomnosť Arnolda Schwarzeneggera. Ferrigno totiž vedel, že ďalšia šanca postaviť sa proti svojmu idolu sa nemusí znova opakovať.
Svoje rozhodnutie preto považuje za fantastickú skúsenosť bez ohľadu na to, že v rokoch 1974 a 1975 sa umiestnil na 2. a 3. mieste, pričom obidva ročníky vyhral Schwarzenegger. Prísny otec, ktorý prijímal iba víťazstvo, však s takýmto výsledkom nebol príliš spokojný. Keďže Ferrigno nemal chuť znášať jeho kritiku, radšej sa na dva dni vyparil z dohľadu. Novinárovi z Generation Iron prezradil, že si užíval s nemenovanou ženou, no detaily ako správny džentlmen na kameru radšej nespresnil.
Najväčší životný omyl Loua Ferrigna?
Po neúspechu na Mr. Olympia sa Ferrigno na ďalší rok medzi elitou už neukázal. Podľa Arnolda Schwarzeneggera však spravil chybu. „V roku 1975 nemal skončiť. Mal pokračovať v tréningu celý ďalší rok. Keby zostal vo váhovej kategórii z Mr. Olympia a trénoval, trénoval a trénoval štyri hodiny denne, v roku 1976 a 1977 by porazil každého,“ vyhlásil Schwarzenegger v dokumente Stand Tall.
Rodák z Rakúska si myslí, že túto výhernú šnúru mohol Lou Ferrigno ťahať zrejme až do roku 1980 a možno ešte ďalej. V danom období sa totiž jeho mohutnej postave v kombinácii so skvelou genetikou nevyrovnal azda nikto. Schwarzenegger Ferrignovu genetiku odjakživa obdivoval a povedal, že keby ňou disponoval on, bol by dvakrát väčší, než akého sme ho videli v jeho najlepšej forme.
Podobne situáciu s Ferrignom vnímal aj zakladateľ Mr. Olympia a známa osobnosť sveta kulturistiky Joe Weider. Ten tvrdil, že Ferrignovi chýbala Schwarzeneggerova neochvejná viera v seba samého, a keby ju mal, mohol na Mr. Olympia nasledujúce roky jednoznačne dominovať bez akejkoľvek výraznejšej konkurencie.
Túto skutočnosť si pritom uvedomuje aj samotný Ferrigno. Pre bodybuilding.com povedal, že od víťazstva nad Arnoldom ho delil ich vek (Arnold je zhruba o 4,5 roka starší) a čas, ktorý mal Schwarzenegger na prípravu. „Bol som ako neopracovaný diamant. On bol výberový diamant a ja som bol neopracovaný, takže keby som mal viac času na trénovanie, bolo by to úplne iné,“ myslí si Ferrigno.
Nazdáva sa, že keby so súťažným bodybuildingom nesekol, mohol Mr. Olympia vyhrať šesť- či sedemkrát. Ferrigno síce trénoval po Mr. Olympia aj naďalej, ale nedával do toho všetko, tak ako predtým. Miesto toho najbližšie roky prvenstvo prakticky prenechal Schwarzeneggerovmu dobrému priateľovi Francovi Columbovi (1976), Frankovi Zanovi (1977 – 1979) a v roku 1980 poslednýkrát aj samotnému Arnoldovi.
Zobraziť tento príspevok na Instagrame
Spával na pláži a protihráčovi nechtiac dolámal nohy
Polovica 70. rokov bola pre Loua Ferrigna zlomová. Po roku 1975 nemal dostatok peňazí na to, aby sa plnohodnotne venoval profesionálnej kulturistike. Aj keby sa v predošlých rokoch umiestnil ako prvý, príliš veľa by si z výhry neušetril. Za prvé miesto v roku 1974 bola odmena iba tisíc dolárov a v roku 1975 dvetisícpäťsto dolárov.
Ferrigno tak potreboval peniaze ako soľ. Na svojom Facebooku si zaspomínal na to, ako v danom období musel týždeň spávať na pláži, až kým mu nepodal pomocnú ruku Joe Weider. V priebehu 70. rokov pracoval vo fabrike ako „plechár“, no manuálnu prácu po niekoľkých rokoch nechal za sebou napriek tomu, že ho celkom bavila.
Skúsil si aj futbalové zápasy v kanadskej lige, ale už po mesiaci zistil, že to jednoducho nie je jeho šálka kávy. Do tohto športu sa nechal dotlačiť svojím otcom, ktorý chcel, aby jeho syn dosiahol úspešnú futbalovú kariéru. Aj v tomto smere sa znova ukázala jeho prísnosť a dominancia.
Lou Ferrigno na futbal príliš nebol, i keď vďaka jeho mohutnej stavbe tela mohol zrážať súperov jedna radosť. „Užil som si to, ale cítil som, že to nie je pre mňa, pretože som nerád narážal do ľudí,“ cituje jeho slová web Canadian Football League. Pri jednom takomto zákroku, keď dal Lou podľa vlastných slov zo seba sto percent, nechtiac protihráčovi dolámal obidve nohy.
Mohol sa vrátiť na Mr. Olympia, ale stal sa Hulkom
Lou Ferrigno sa však v pracovnej sfére nehľadal príliš dlho. Cítil, že ho to ťahá k filmovému a seriálovému biznisu, v ktorom ho v roku 1977 preslávil kulturistický dokument Pumping Iron. Pre jeho mohutnú postavu ho obsadili do seriálu The Incredible Hulk (1977), kde si zahral premenenú podobu doktora Davida Brannera – obávaného Hulka.
Očakával vtedy, že sa ukáže možno len v pilote a znova sa vráti k profesionálnej príprave na Mr. Olympia. Joeovi Weiderovi totiž sľúbil, že s ním môže v roku 1977 určite rátať, povedal pre Generation Iron. Z pilotnej časti sa však nakoniec prešlo k niekoľkým sériám a Ferrigno dostával jednu ponuku za druhou.
Zo seriálu The Incredible Hulk vznikla v neskoršom období aj trojica filmov a Ferrigno svoj hlas Hulkovi prepožičal aj vo filme The Incredible Hulk a v ďalších marvelovkách až po Avengers: Age of Ultron (2015). Z jeho svalnatej postavy vyťažili aj tvorcovia filmov Hercules (1983) a The Adventures of Hercules II (1985), kde si zahral hlavnú postavu.
Trénoval aj Michaela Jacksona
Spoločne so svojou dcérou v súčasnosti vedie športovú značku Ferrigno FIT. Ako známy športovec a veľký podporovateľ prezidenta Donalda Trumpa sa stal v roku 2018 členom jeho Prezidentskej rady pre šport, fitnes a výživu.
Podobne ako mnohí ďalší vyslúžilí kulturisti sa stal aj osobným trénerom. Jednou z najslávnejších osobností, ktorú trénoval, bol Michael Jackson. Populárny spevák bol veľký fanúšik jeho seriálu s Hulkom. Spolupracoval s ním v priebehu 90. rokov a následne v roku 2009 krátko pred jeho smrťou.
Pri svojich klientoch má však jedno pravidlo. Ak sa k nemu hlásia, musia poctivo trénovať. Ako sám hovorí, nechce, aby sa vzájomne oberali o drahocenný čas. Keďže Ferrigno je na kulturistickej scéne jednou z najväčších hviezd, ľudia k nemu zväčša chodia s úctou a pokorou.
Nájdu sa však aj takí, ktorí potrebujú hneď na úvod skrotiť ego. Ferrigno si pre Men's Health zaspomínal, že raz cvičil bývalého „mariňáka“. Ten tvrdil, že môže cvičiť, koľko chce, a nikdy sa neunaví. Veľký Lou s ním teda začal cvičiť najprv nohy, a než prešli na ďalšiu svalovú partiu, jeho klient musel vybehnúť z fitnescentra, pretože potreboval vracať.
Začiatkom 90. rokov sa rozhodol vrátiť k profesionálnej kulturistike a pokúsil sa zabojovať na Mr. Olympia. Jeho manželka Carla Green, ktorú si vzal ešte v roku 1980 a vychovali spolu tri deti, ho na tejto ceste veľmi podporovala. Vytúženého titulu sa však nedočkal. Na Mr. Olympia v rokoch 1992 a 1993 skončil na 10. a 12. mieste. Prvenstvo si vtedy pre seba dvakrát po sebe ukradol o 10 rokov mladší Dorian Yates.
Kto vie, ako by to vyzeralo, keby Lou Ferrigno v 70. rokoch svoju kariéru nezavesil na klinec. Možno by mal v súčasnosti na konte viac titulov Mr. Olympia než Ronnie Coleman či Lee Haney, ktorí stáli na vrchole potravinového rebríčka kulturistov rovných osemkrát. Podľa Arnolda Schwarzeneggera a Joea Weidera na to svojho času rozhodne mal.
