Profesor logopédie predpokladá, že herec trpí formou demencie, ktorá sa začína práve rozpadom reči.
Rodina Brucea Willisa postom na Instagrame oznámila, že 67-ročný hollywoodsky herec je nútený ukončiť kariéru. V spoločnom príspevku na sociálnej sieti jeho príbuzní napísali, že za nečakaným rozhodnutím stojí jeho zdravotný stav. Lekári mu totiž len nedávno diagnostikovali afáziu, čiže stratu schopnosti komunikovať.
Demencia, ktorá sa začína rozpadom reči
Podľa klinického logopéda Zsolta Cséfalvaya z Univerzity Komenského, ktorý sa afatikmi zaoberá vyše tridsať rokov, vzniká väčšina prípadov afázie pri cievnych mozgových príhodách, ľudovo známych ako porážky. Bruce Willis však podľa neho trpí inou, zriedkavejšou a bohužiaľ aj výrazne ťažšou formou afázie. Tá sa nazýva primárna progresívna afázia (PPA).
Pri tomto neurodegeneratívnom ochorení sú pomerne nenápadné poruchy reči iba prvým príznakom a stav pacienta sa podľa profesora logopédie bude časom zhoršovať tempom, akým sa bude choroba šíriť mozgom.
Cséfalvay predpokladá, že po afázii sa zriedkavá forma neurodegeneratívneho ochorenia odrazí čoskoro aj na hercových kognitívnych schopnostiach. „PPA sa podobá alzheimerovskej demencii, ktorá sa takisto najskôr prejaví pamäťovými deficitmi. Je to akoby prvý signál, že patologická bielkovina začala pôsobiť v mozgu.“
Podľa MUDr. Stanislava Šutovského PPA sa končí zvyčajne mutizmom, ťažkým dementným syndrómom a akinézou, pričom priemerné prežívanie pacientov od začiatku prvých príznakov ochorenia je len 5 rokov.
Zsolt Cséfalvay predpokladá, že legendárny herec je na tom podľa všetkého horšie, ako väčšina médií predpokladá, a jeho stav sa bude aj naďalej zhoršovať. „V dôsledku patologického procesu postupne odumierajú neuróny, poškodí sa mozgová kôra a podkôrové oblasti mozgu. Spočiatku je to veľmi diskrétne, ale proces je takmer nenávratný. Pri neurodegeneratívnej forme afázií veľká šanca na zlepšenie nie je.“
Menej vážne typy afázie sú mimoriadne rozšírené
Pri rozšírenejších vaskulárnych typoch afázie vznikajúcej v dôsledku cievnych príhod je podľa Zsolta Cséfalvaya prognóza rehabilitácie pacientov vzhľadom na typ aj rozsah poškodenia mozgu výrazne lepšia. Pri mozgových príhodách vzniká afázia v dôsledku ložiskového narušenia mozgovej kôry pri upchatí alebo zúžení cievy v mozgu. Afáziou po cievnej príhode trpela napríklad Sharon Stone alebo Emily Clarke. V populácii sa podľa experta cievna afázia vyskytuje asi u tretiny pacientov s cievnou mozgovou príhodou.
V hovorovej reči v súvislosti s afáziou často používame termín „strata reči“. Vzhľadom na mieru a oblasti mozgového poškodenia sa môže diagnóza prejavovať zníženou schopnosťou či až úplnou stratou možnosti komunikácie, písomného prejavu či porozumenia jazykovým prejavom druhých. Vaskulárna (cievna) afázia je veľmi často sprievodným prejavom neurologických porúch a objavuje sa aj u pacientov s Alzheimerovou chorobou.
Zobraziť tento príspevok na Instagrame
Príčiny afázie
Riziko cievnej afázie rastie s vekom. Okrem infarktu a mozgovej porážky vzniká aj v dôsledku úrazu hlavy. Medzi iné príčiny patrí aj mozgový nádor, prípadne infekcia.
Cievna afázia, ktorá nijako nevplýva na inteligenciu pacienta, sa prejavuje najmä pri ťažkostiach v rečovom prejave. Pacienti mávajú často ťažkosti s vyjadrením myšlienky, nájdením správneho slova a zvyknú používať nezmyselné slová a slovné spojenia. Pri rozhovore slová môžu aj opakovať, prípadne vynechávať.
Ministerstvo zdravotníctva vo svojej metodickej príručke afáziu zaraďuje do širšej skupiny diagnóz poškodenia mozgu, kam patrí alexia označujúca stratu schopnosti čítať, agrafia – strata schopnosti písať, ako aj agnózia vyjadrujúca stratu schopnosti poznávania a akalkúlia, ktorá pomenúva stratu schopnosti počítať.
K afázii, ktorá limituje schopnosti komunikácie, prichádza v dôsledku poškodenia oblastí mozgu zodpovedných za formovanie vlastného rečového prejavu a porozumenie reči druhých. Podľa ministerstva zdravotníctva sa afázia odráža na dezintegrácii celej psychickej sféry človeka a porušujú sa pri nej všetky funkcie reči.
Anna Hrnčiarová z ministerstva zdravotníctva vraví, že žiadne preventívne opatrenia, ktoré by dokázali zabrániť vzniku afázie, neexistujú. Preventívne možno bojovať iba proti vzniku primárnych ochorení, ktoré afáziu spôsobujú, mozgovej traume či poškodeniu mozgu pri športe, v doprave či pri práci.
Typy afázie
Afázia sa v závislosti od rozsahu a lokality poškodenia delí na viaceré typy. V prípade tzv. expresívnej afázie človek druhým ľuďom rozumie, a napriek tomu, že vie, čo chce povedať, má s vyjadreniami problémy. Pacient trpiaci senzorickou afáziou dokáže tvoriť pomerne dlhé vety, avšak jeho prejav býva nezrozumiteľný. Používa neexistujúce slová, opakuje ich, stráca sa alebo zamotáva. Relatívne miernou formou je tzv. anomická afázia, pri ktorej má človek problémy s pomenovaním predmetov a hľadaním vhodných slov. Na druhej strane škály závažnosti leží globálna afázia, pri ktorej je poškodenie rečového centra natoľko závažné, že pacient úplne stráca komunikačné možnosti.
V prípade podozrení na afáziu lekári ju vedia odhaliť pomocou neurologických testov a potvrdiť magnetickou rezonanciou. Včasná diagnostika a primerane rýchle začatie efektívnej širokospektrálnej terapie podľa ministerstva predstavuje predpoklady na zlepšenie komunikácie u väčšiny afatikov a ich zaradenie do primárneho sociálneho prostredia a rodiny, pričom do úvahy prichádza v niektorých prípadoch aj návrat do pracovného prostredia.
Život s afáziou a reedukácia
Ak bola afázia spôsobená nádorom na mozgu, stav pacienta sa môže zlepšiť jeho odstránením. Na afáziu dnes neexistujú žiadne lieky. Lekári po určení diagnózy pacientom odporúčajú najmä rečové terapie, prebiehajúce individuálne alebo v skupinách. Ministerstvo na základe štatistických údajov píše, že u dospelých pacientov afatikov sa v dôsledku terapie „reč úplne alebo výrazne zlepšila u 88 – 90 % a u 10 – 12 % bol výsledok reedukácie len málo významný“.
Pri zvládaní dôsledkov afázie je vhodné okrem pacienta pracovať aj s jeho okolím. Dôležitou súčasťou reedukácie sú návštevy špeciálnych logopédov (afaziológov), keďže práve logopedická terapia je podľa Zsolta Cséfalvaya pri cievnej afázii mimoriadne efektívna.
Afatici si počas rozhovorov s blízkymi často pomáhajú perom a papierom či tabletmi. Americká asociácia pre afáziu odporúča rodinným príslušníkom afatikov pri komunikácii rozprávať pomaly a trpezlivo a používať zrozumiteľné a jednoduché slová.
