Videorozbor počítačových trikov a CGI z filmu Spider-Man: No Way Home ti úplne zmení pohľad na blockbustery a hollywoodske filmy.
Kelly Port je supervízor oddelenia vizuálnych efektov pre film Spider-Man: No Way Home. V 25-minútovom videu magazínu Vanity Fair analyzoval niekoľko minút záberov zo snímky a postupne ukazoval, čo všetko tvorcovia natočili v skutočnosti a čo dotvorili počítačovými efektmi.
Podľa tvorcu týchto vizuálnych efektov Kellyho Porta je v komiksovke Spider-Man: No Way Home len 80 záberov, v ktorých nie sú žiadne vizuálne efekty.
V 21. storočí sa vizuálne počítačové triky využívajú oveľa viac ako v 20. storočí. Súhlasí s tým aj Vladimír Valovič, tvorca vizuálnych efektov do hollywoodskych filmov, ktorý pracoval na filmoch ako Strážcovia galaxie, Justice League, Aquaman, Star Trek Beyond, Gravity a mnohých ďalších. Podľa neho sa vizuálne efekty začali vo väčšej miere využívať až v 90. rokoch a následne na prelome milénia.
Počítačové efekty sa využívajú aj pri drámach bez výbuchov
Tvorcovia filmov ich v 21. storočí využívajú aj pri drámach, v ktorých nie je žiadna akcia ani výbuchy, ako napríklad v dráme Gone Girl od režiséra Davida Finchera. To sa v 20. storočí často nestávalo a dnes je to už bežné.
Tvorcovia dotvárajú trikmi prostredie, ulice, budovy a podobne. Môžu tak natáčať film v štúdiu a nemusia cestovať po svete či uzatvárať bloky ulíc, čo by produkciu vyšlo na veľa peňazí.
Z hľadiska plánovania je podľa Vladimíra Valoviča jednoduchšie postaviť hercov pred zelené plátno a dotvoriť všetko, čo potrebujú mať vo filme, cez počítače. Podľa neho je to často aj oveľa lacnejšie, keďže tvorcom odpadá veľa nákladov. Záleží aj na tom, aké vzťahy má mesto s hollywoodskymi štúdiami a aké zľavy im dá. Tvorca efektov Kelly Port vo videu tvrdí, že je to bežná prax. Má to však aj negatívne stránky.
Na filme môžeš niekedy až príliš jasne vidieť, že je digitálny a pozadie za postavami je akési „mŕtve“. Navyše, vizuálne efekty nemusia byť najkvalitnejšie a v takmer každom marvelskom filme či seriáli dokážeš voľným okom zbadať niekoľko scén, v ktorých sú nedokončené či nekvalitné vizuálne efekty.
Aj obyčajné dialógy či telefonáty sú občas výsledkom počítačových efektov
Platí to aj pre komiksovku Spider-Man: No Way Home. V niektorých jej scénach vidieť, že nie sú skutočné. Spomenúť môžeme napríklad tú, v ktorej Peter Parker volá s Flashom Thompsonom. Už v kine bolo jasne vidieť, že obrysy okolo postavy herca sú akési divné.
Môže za to fakt, že herec v skutočnosti na natáčaní ani nebol. Ide o dve rozdielne scény spojené do jednej. Ako vysvetľuje supervízor vizuálnych efektov Kelly Port, herec sa v daný deň nemohol zúčastniť na natáčaní. Scénu z párty a scénu s ním tak natočili osobitne a nakoniec ich spojili v postprodukcii.
Veľa efektov bolo aj na scénach odohrávajúcich sa na diaľnici, kde sa stretli Spider-Man, Doctor Octupus a Green Goblin. Tvorcovia tieto scény nenatáčali na skutočnej diaľnici.
V štúdiu postavili len časť diaľnice s niekoľkými desiatkami áut a celý útok natočili na nej, pričom zvyšok prostredia dokončili v počítačoch. Celý úvod scény, v ktorej Spider-Man „priletí“ a dopadne na cestu, je kompletne urobený v počítačoch.
Šéf trikového oddelenia Kelly Port vraví, že divák by bol prekvapený, koľko záberov je kompletne vytvorených v počítačoch. Sú scény, v ktorých sa pozeráme na Doctora Octupusa a Spider-Mana, pričom sa hýbu len minimálne. Logicky by si divák pomyslel, že je to kombinácia trikov a skutočných scén.
No niekedy je pre tvorcov jednoduchšie urobiť scénu kompletne v počítačoch. Digitálne možnosti im totiž dovoľujú, aby si nastavili uhol kamery, štýl záberov, farby či postavenie postáv a objektov v scéne, akokoľvek to potrebujú.
Vladimír Valovič: To je pravda. Robili sme to aj my, napríklad v Aquamanovi. Veľa záberov s Aquamanom bolo kompletne vytvorených v počítači. V týchto prípadoch stačí, že tvorcovia chcú mať ten záber v inom uhle, pričom takéto rozhodnutia ovplyvňuje veľa ďalších aspektov. Nie je to bežná prax, ale robieva sa to, obzvlášť v blockbusteroch.
Príklad, keď sa scéna natočí reálne, ale tvorcom
sa nepáčia uhly kamery, tak ju spravia nanovo v počítačoch.
V scéne nižšie tvorcovia zmenili farebný filter, doplnili dym, oheň a pridali aj samotnú Goblinovu bombu. Množstvo z týchto vizuálnych efektov sa dalo docieliť ich vytvorením pomocou špeciálnych fyzických efektov priamo na natáčaní.
Keď sa pred niekoľkými desaťročiami natočil film, výsledný materiál už tvorcovia nevedeli upravovať v takej veľkej miere ako v 21. storočí. Hovorí o tom aj americký režisér a producent Charles Matthau či profesionálny hollywoodsky analytik Stephen Follows.
Navyše pred 50 rokmi hollywoodski tvorcovia jednoducho nemali k dispozícii také technológie ako teraz. Potvrdzuje to aj tvorca vizuálnych efektov Vladimír Valovič. Podľa neho sa napríklad tváre hercov a kompletné digitálne úpravy začali objavovať až v posledných 10 rokoch.
„Ozaj dobre to spravili až vo filme Rýchlo a zbesilo 7, keď nahrádzali herca Paula Walkera, ktorý zomrel počas natáčania. Následne digitálne nasádzali jeho tvár na telo jeho brata, s ktorým natáčanie dokončili. Predtým sa také výrazné zásahy do filmu, obzvlášť ak neboli plánované, veľmi nediali,“ povedal Vladimír Valovič.
Ak vtedy v postprodukcii zistili, že im v zábere niečo nesedí, mohli sa to pokúsiť nejako zamaskovať alebo scénu natočiť znovu. V súčasnosti sa scéna môže od začiatku do konca vytvoriť v počítačoch. Môže sa stať aj to, že sa normálne natočí kamerami, no vo filme sa neobjaví.
Štáb natočí scénu, no namiesto jej použitia ju vytvoria nanovo celú cez počítače
Tvorcovia vizuálnych efektov totiž môžu požiadať štáb, aby natočil nejaké scény. Napríklad zábery reálnej deštrukcie predmetov dokážu trikárom veľmi pomôcť, aby vo virtuálnom svete lepšie nasimulovali deštrukciu predmetov či ich správania z hľadiska fyziky. Robili to tak napríklad pri tvorbe filmu Duna.
To je aj prípad scény, v ktorej Doctor Octopus betónovým oválom zničí dve autá. Scéna sa ozaj natočila, no len ako referenčný bod pre trikárov, ktorí ju následne vytvorili v počítačoch.
Čo sa dozvieš po odomknutí?
- Prečo sa ľahko natočiteľné scény radšej vytvoria v počítačoch.
- Prečo herec Tom Holland nosí ušitý kostým, ale aj špeciálny oblek na vytvorenie kostýmu počítačovými efektmi.
- Ako spravili chápadlá Doctora Octopusa a ako technológia pokročila od roku 2004, keď bol vo filme naposledy.
- Ako to vyzerá, keď herci predstierajú, že si nasadzujú digitálne masky Spider-Mana.
- Prečo sú niektoré scény s postavami kompletne spravené počítačmi, aj keď sú reálne natočené na kameru.
