Spravodajský portál pre modernú generáciu, ktorá sa zaujíma o aktuálne dianie.
Zaujíma ťa aktuálne dianie? Správy z domova aj zo sveta nájdeš na spravodajskom webe. Čítaj reportáže, rozhovory aj komentáre z rôznych oblastí. Sleduj Refresher News, ak chceš byť v obraze.
Kliknutím na tlačidlo ťa presmerujeme na news.refresher.sk
28. novembra 2021, 16:51
Čas čítania 1:00
Ivan Koribanič

K Zemi letia dve kométy. Jednu z nich po prelete pozemšťania už nikdy neuvidia

K Zemi letia dve kométy. Jednu z nich po prelete pozemšťania už nikdy neuvidia
Zdroj: TASR/Erika Ďurčová, TASR/Martin Baumann
NEWS VESMÍR
Uložiť Uložené

Kométa Leonard by mala byť viditeľná voľným okom. Na Čurjumova-Gerasimenka budeš potrebovať ďalekohľad.

Prvá kométa sa volá Leonard a na oblohe ju uvidíme poslednýkrát. Túto kométu objavili vedci iba začiatkom roka, informuje TV Markíza. K našej Zemi sa rúti rýchlosťou viac ako štvrť milióna kilometrov za hodinu. Najbližšie k zemskému povrchu bude 13. decembra. „Táto kométa bude už na hranici viditeľnosti voľným okom. Určite ju ďalekohľadom uvidíme možno aj s nejakým malým chvostíkom,“ vraví Pavol Rapavý zo Slovenského zväzu astronómov.

Leonard sa k Zemi priblíži z vonkajších častí slnečnej sústavy. A práve pri tejto kométe je šanca, že ju uvidíme aj voľným okom. Zaujímavosťou je, že k Zemi sa vracia iba raz za 80-tisíc rokov.

Podľa Pavla Rapavého je to však tentoraz naposledy. „Dostane sa k Slnku gravitačným pôsobením Slnka a planét. Jej dráha bude upravená tak, že sa dostane na hyperbolickú dráhu a už ju nikdy neuvidíme. Čiže ak ju neuvidíme teraz, už ju neuvidíme nikdy,“ ozrejmuje Pavol Rapavý.

Druhá kométa nesie meno Čurjumov-Gerasimenko. K Zemi sa vracia každých 6 a pol roka. Zazrieť ju však možno iba cez ďalekohľad. Práve na Čurjumovi má podpis aj Slovensko. Pred pár rokmi na tejto kométe pristála sonda Roseta.

Odporúčané
Ak si milovník vesmíru, v Brne je miesto pre teba. Pozri si, ako vyzerá štúdium kozmických technológií a kde sa môžeš uplatniť Ak si milovník vesmíru, v Brne je miesto pre teba. Pozri si, ako vyzerá štúdium kozmických technológií a kde sa môžeš uplatniť 11. januára 2024, 9:00

Na vývoji celej misie sa podieľali aj slovenskí vedci. Získané dáta z nej budú analyzovať niekoľko rokov. „Našli sa tam dokonca nejaké aminokyseliny, nedá sa hovoriť, že by tam vznikol život, ale rozhodne tam vznikli nejaké prekurzory života. Pre mňa osobne je to veľmi dobrý pocit, že práca mojich rúk tam stále ešte je a bude tam lietať ešte milióny rokov,“ hovorí Ján Baláž z Ústavu experimentálnej fyziky SAV.

Domov
Zdieľať
Diskusia