hľadaj na refresheri

Chceš dostávať notifikácie aj na tomto zariadení?
Dnes populárne články
Pandémia zatriasla aj prenájmami cez Airbnb. Oplatí sa kupovať nehnuteľnosti na krátkodobý prenájom? Pandémia zatriasla aj prenájmami cez Airbnb. Oplatí sa kupovať…
Ceny energií raketovo stúpajú. Takto to pocítia podnikatelia aj domácnosti (Anketa s expertmi) Ceny energií raketovo stúpajú. Takto to pocítia podnikatelia aj…
Opustil dobre platenú pozíciu a založil online investovanie. Finax má za tri roky viac ako 25-tisíc klientov Opustil dobre platenú pozíciu a založil online investovanie.…
Fenomén NFT dobýva aj Slovensko. Je to divoký západ, hovorí umelec, ktorý predáva v kryptogalérii Binance Fenomén NFT dobýva aj Slovensko. Je to divoký západ, hovorí…
Facebook, káva, pokec s kolegom, výber dovolenky, obed. 6 rád, ako zlepšiť svoju koncentráciu v práci Facebook, káva, pokec s kolegom, výber dovolenky, obed. 6 rád,…
Rebríček najbohatších Slovákov: kto si polepšil a komu pandémia ublížila najviac? Rebríček najbohatších Slovákov: kto si polepšil a komu pandémia…
Disrupter

Rýchlotesty na covid-19 alebo ekologická výroba nanočastíc. Toto je 5 výnimočných mladých slovenských vedcov

Veda nie je len na papieri, ale zlepšuje náš každodenný život.

Martina Havranová
14. október 2021, 12:30 Čas čítania: 8:19
Zdieľať
Uložiť Uložené
Zdieľať Zdieľať článok
Disrupter
0
Martina Havranová
14. október 2021, 12:30
Čas čítania: 8:19

Rýchlotesty na covid-19 alebo ekologická výroba nanočastíc. Toto je 5 výnimočných mladých slovenských vedcov

Veda nie je len na papieri, ale zlepšuje náš každodenný život.

Martina Havranová
14. október 2021, 12:30
Čas čítania: 8:19
Zdieľať
Uložiť Uložené
Zdieľať Zdieľať článok
Sleduj Disrupter, nech ti nič neujde z podnikateľského sveta:
disruptersk na Instagrame
Disrupter SK na LinkedIn

Slovensko je krajinou, kde vzniká množstvo vedeckých štúdií celosvetového významu. Eset Science Award je ocenenie, ktoré skladá poctu tým najväčším talentom v oblasti vedy. 

 

Investícia do vedy je základom prosperujúcej spoločnosti. Dnes však je spoločnosť polarizovaná a vedecké fakty musia často bojovať o pozornosť verejnosti s neodbornosťou alebo konšpiráciami.

 

O to dôležitejšie je dávať priestor ľuďom, ktorí svoj život zasvätili výskumu a vedeckému bádaniu. Aj preto sme sa rozhodli predstaviť a dať priestor finalistom v kategórii výnimočný mladý vedec do 35 rokov.

Assoc. prof. Ing. Ladislav Valkovič, PhD. Zdroj: ESET Science Award, Lauren Barbour
Assoc. prof. Ing. Ladislav Valkovič, PhD., sa venuje neinvazívnemu meraniu metabolizmu srdca a iných vnútorných orgánov v Ústave merania Slovenskej akadémie vied v Bratislave a v Oxford Centre for Clinical Magnetic Resonance Research na Oxfordskej univerzite.

 

Ako by ste ľuďom predstavili svoj výskum?

Venujem sa neinvazívnemu meraniu metabolizmu ľudského tela pomocou magnetickej rezonancie. Sledujem prebiehajúce reakcie v tele bez toho, aby som musel odoberať nejaké vzorky. Skúmam, z čoho sú zložené tkanivá, aké majú energetické zásoby a či nemajú nejaké nadbytočné metabolity, ktoré, naopak, znemožňujú ich správne fungovanie.

Momentálne sa zameriavam najmä na srdce. Pozeráme sa na to, či je schopné správne fungovať a má dostatok zásob. Keď srdce zlyháva, stáva sa takým motorom bez paliva. Na základe takto nameraných hodnôt vieme odhaliť problém skôr, ako je viditeľné nejaké fyzické poškodenie.  

 

Dôvera vo vedu je aj o výchove. Odmalička musíme byť vedení k tomu, že práca vedcov nie je len na papieri, ale je bežnou a dôležitou súčasťou života.

 

Čo v rámci svojej kariéry považujete za najväčší objav a krok vpred?

Podarilo sa mi už navrhnúť veľa zaujímavých metód merania metabolizmu pečene, svalov a srdca. Napríklad pri meraní metabolických procesov v pečeni sme dokázali odlíšiť nealkoholickú steatohepatitídu od stukovatenej pečene bez invazívnej biopsie.

 

Pri meraní metabolizmu svalov pri cvičení a v pokoji sme odhalili nárast spotreby energie u starších ľudí, aj keď samotné svaly nevykazujú odlišné parametre oproti mladým. V ďalšom výskume sa zameriavame na meranie fosfátu a pH v ľudskom srdci. Vďaka nim vieme určiť celkovú energiu nutnú na jeho správne fungovanie. 

 

Assoc. prof. Ing. Ladislav Valkovič, PhD., sa vo svojom výskume zameriava najmä na meranie metabolizmu srdca. Zdroj: ESET Science Award, Lauren Barbour

Máte v rámci vedy nejaký cieľ, kam by ste sa chceli posunúť?

Minulý rok som dostal štipendium od nadácie Wellcome Trust. Naším cieľom je dosiahnuť vysokú reprodukovateľnosť merania metabolizmu srdca. Chceme mať možnosť porovnávať energetický stav srdca a jeho nápravu počas liečby na úrovni jednotlivcov a nielen porovnávať väčšie skupiny pacientov.

 

Čo by sa podľa vás malo v našej krajine zmeniť alebo zlepšiť, aby mali ľudia bližšie k vede a viac jej dôverovali?

Myslím, že väčšina ľudí vede dôveruje, ale mnohí sa nechajú ľahko ovplyvniť hlasnejšími názormi, i bez dôkazov. Preto je dôležité, aby tí, ktorým ostatní načúvajú, nebojovali proti dôkazom vedy, ale, naopak, podporovali prácu vedcov. Dôvera vo vedu je aj o výchove. Odmalička musíme byť vedení k tomu, že práca vedcov nie je len na papieri, ale je bežnou a dôležitou súčasťou života.

 

Výskumníčka RNDr. Ivana Šišoláková. Zdroj: ESET Science Award, Linda Kisková Bohušová
Vďaka práci výskumníčky RNDr. Ivany Šišolákovej na elektrochemických senzoroch sa už čoskoro môže zmeniť testovanie na covid-19. V ideálnom prípade ho zvládneme úplne sami a výsledok budeme mať o pár sekúnd.

 

Ako by ste ľuďom predstavili svoj výskum?

Pracujem na vývoji elektrochemických senzorov pre diagnostiku ochorení založených na zmene prúdovej reakcie. Sú veľmi rýchle, spoľahlivé a presné. Najskôr sme pracovali na vývoji senzorov pre diagnostiku diabetu, teda na stanovení hodnoty inzulínu, glukózy a analitov.

Táto platforma sa testuje už nejakých 5 rokov. Počas pandémie sme sa rozhodli vytvoriť senzory na diagnostiku covidu-19 alebo iných vírusových ochorení. Na povrchu senzora sa nachádza biologická zložka, ktorá je špecifická pre interakciu s vírusom.

 

Jej malou zmenou vieme diagnostikovať akékoľvek vírusové ochorenie. Výhodou tejto technológie je rýchlosť, keď jedno meranie vieme vyhodnotiť zhruba za pol minúty. V porovnaní s PCR testom, ktorého vyhodnotenie trvá cca 24 hodín, ide o veľký krok vpred.  

 

Pomohla by aj podpora vlády, aby sa nedialo to, že nejakí verejní činitelia dehonestujú vedcov.

 

Čo v rámci svojej kariéry považujete za najväčší objav a krok vpred?

Vývoj elektrochemických senzorov sme dotiahli do štádia, keď je podaná žiadosť na patentový úrad. Veríme, že spotrebiteľ bude vedieť veľmi jednoducho používať našu aplikáciu. Zostavili sme tím informatikov, ktorí pracujú na aplikácii dopĺňajúcej senzor. Pacient by sa tak nemusel trápiť s vyhodnocovaním grafov, ale dostal by prostredníctvom nej informáciu, či je pozitívny alebo negatívny. 

 

Máte v rámci vedy nejaký cieľ, kam by ste sa chceli posunúť?Vo vede je veľmi ťažké určovať si nejaké dlhodobé ciele. Hlavným cieľom je dotiahnuť do konca tento projekt. Myslím, že je to práca na ďalšie dva mesiace, ale vo vede sa to môže pokojne natiahnuť aj na dvadsať rokov. Dúfam, že to budú len tie dva mesiace. Dlhodobý cieľ je posunúť ďalej aj senzory na diabetes a takisto dotiahnuť projekt do štádia, keď budeme žiadať o udelenie patentu.

 

Čo by sa podľa vás malo v našej krajine zmeniť alebo zlepšiť, aby mali ľudia bližšie k vede a viac jej dôverovali?

Myslím, že Eset Science Award je jedno z mála podujatí, kde môžeme priblížiť svoju prácu širokej verejnosti a ukázať, že slovenskí vedci sú naozaj veľmi šikovní a prinášajú reálne produkty. Okrem toho je dôležité, aby sa iba odborníci vyjadrovali k odborným témam.

Tak ako ja nie som biochemik a nevyjadrujem sa k očkovaniu. Ľudia by mali počúvať názory odborníkov a tí by mali mať dostatočný priestor. Pomohla by aj podpora vlády, aby sa nedialo to, že nejakí verejní činitelia dehonestujú vedcov. 

NAČÍTAŤ ČLÁNOK BEZPLATNE
Predplať si REFRESHER+ a získaj ďalšie výhody

Tento článok dočítaš bezplatne, no s predplatným REFRESHER+ získaš prístup ku viac ako 2569 zamknutým článkom a dostaneš ďalšie benefity.

VIAC O PREDPLATNOM
Kedykoľvek ho jednoducho zrušíš
Už od 2.99 € mesačne
S REFRESHER+ môžeš získať tieto benefity
VIAC

 

RNDr. Pavol Mikolka, PhD. Zdroj: ESET Science Award, Linda Kisková Bohušová
RNDr. Pavol Mikolka, PhD., sa vo svojom výskume primárne zameriava na ochorenia pľúc, konkrétne na tie spojené s poškodením pľúcneho surfaktantu. Medzi ne patrí aj covid-19.

 

Ako by ste ľuďom predstavili svoj výskum?

Zameriavam sa najmä na jednu kľúčovú látku, pľúcny surfaktant. Je to hustejšia tekutina, ktorá vystiela pľúca vo veľmi tenkej vrstve a nedá sa ničím nahradiť. Bez neho nie je možné dýchať. Jeho nedostatok spôsobuje tzv. syndróm respiračnej tiesne, ktorý vzniká najmä u predčasne narodených detí. Pred 30. týždňom vnútromaternicového vývoja sa im táto látka ešte netvorí a nedokážu tak po narodení samostatne dýchať.

 

Ich život zachraňuje surfaktant, ktorý sa získava z pľúc zvierat. Jeho príprava je však veľmi náročná a drahá. Riešením by mohol byť syntetický surfaktant, ktorý sa nemusí extrahovať z pľúc ošípaných či hovädzieho dobytka. Navyše jeho zloženie je upravené tak, aby bol odolnejší voči inaktivácii v prostredí poškodených pľúc. Ja a môj tím sa venujeme testovaniu tohto surfaktantu v experimentálnych podmienkach.

 

Čo v rámci svojej kariéry považujete za najväčší objav a krok vpred?

Podarilo sa nám ako prvým publikovať štúdiu účinnosti syntetického surfaktantu v podmienkach akútneho poškodenia pľúc. Takýto stav môže nastať aj u dospelých ľudí, u ktorých došlo k poškodeniu ich vlastného pľúcneho surfaktantu.

 

Môže sa tak stať pri pľúcnej pneumónii alebo pri vírusovom ochorení, akým je covid-19. Náš surfaktant je vtedy inaktivovaný a vtedy hovoríme o akútnom syndróme respiračnej tiesne. Potvrdili sme, že syntetický surfaktant funguje rovnako a môže byť adekvátnou náhradou toho živočíšneho.

 

Polarizácia spoločnosti, ktorej sme svedkami, je len dôsledok nedôvery vo vedecky overené fakty.

 

Máte v rámci vedy nejaký cieľ, kam by ste sa chceli posunúť?

Konkrétny cieľ nemám, skôr by som si chcel zachovať určitú kontinuitu v práci a stále si vedieť odpovedať na všetky otázky, ktoré si položím. Veda je veľmi dynamická a rýchla. Preto je mojím cieľom čo najdlhšie s ňou udržať rovnaký krok, minimálne v mojom odbore, experimentálnej respirológii, a dokázať tak reagovať na všetky výzvy, ktoré ma čakajú.

 

Čo by sa podľa vás malo v našej krajine zmeniť alebo zlepšiť, aby mali ľudia bližšie k vede a viac jej dôverovali?Veľmi dôležité je vzdelávanie. Je potrebné zamerať sa na školstvo a naučiť už malé deti kriticky rozmýšľať a pracovať s dostupnými a overenými informáciami. Polarizácia spoločnosti, ktorej sme svedkami, je len dôsledok nedôvery vo vedecky overené fakty.

 

RNDr. Matej Baláž, PhD. Zdroj: ESET Science Award, Linda Kisková Bohušová
RNDr. Matej Baláž, PhD., v Ústave geotechniky Slovenskej akadémie vied v Košiciach sa venuje najmä mechanochémii, ktorá využíva na uskutočnenie chemických reakcií mechanickú energiu. 

 

Ako by ste ľuďom predstavili svoj výskum?

Pracujem na mechanochémii, čo je alternatíva k tradičnej chémii. Vylučujeme používanie organických rozpúšťadiel a externé zvýšenie teploty, ide teda o omnoho ekologickejší variant. Našimi nástrojmi sú vysokoenergetické mlyny, najčastejšie používame planetárny mlyn.

 

Princíp tohto typu mletia spočíva v tom, že mlecia komora sa veľkou rýchlosťou otáča do jednej strany ako naša Zem a je umiestnená na disku, ktorý sa otáča do druhej strany, akoby obiehal okolo Slnka. Počas mletia vznikajú veľké odstredivé sily a dochádza k prenosu mechanickej energie na mletý materiál. Rozlišujeme tzv. mechanickú aktiváciu, keď nedochádza k chemickým zmenám, a mechanochemickú reakciu, keď sa mení aj chemické zloženie.

 

Touto metódou vieme pripraviť nanočastice a takisto vieme spracovať odpad. Napríklad pri mletí vaječnej škrupinky sme zistili, že sa zlepšili jej adsorpčné vlastnosti a je tak možné efektívnejšie odstraňovať nebezpečné ióny ťažkých kovov z odpadových vôd. Mletím sme túto schopnosť dokázali zvýšiť zhruba päťdesiatnásobne. V našom výskume sa snažíme ukázať, že mechanochémia má širokospektrálne využitie. 

 

Čo v rámci svojej kariéry považujete za najväčší objav a krok vpred?

Podarilo sa nám pomocou mletia pripraviť nanočastice striebra s antibakteriálnou aktivitou za využitia lišajníkov (aj exotických z Antarktídy). Okrem toho si veľmi vážim publikovanie viac ako šesťstostranovej monografie vo vydavateľstve Springer a publikovanie dvoch prehľadných vedeckých článkov, ktoré majú vysokú citovateľnosť. Monografiu aj spomínané dva články som publikoval ako jediný autor. 

 

RNDr. Matej Baláž, PhD., sa venuje výskumu mechanochémie. Zdroj: ESET Science Award, Linda Kisková Bohušová

Máte v rámci vedy nejaký cieľ, kam by ste sa chceli posunúť?

Mám rád výzvy. V najbližšom čase by som chcel dosiahnuť titul doktora vied, čo je najvyššia vedecká hodnosť. Druhým cieľom je prepojiť našu mechanochémiu s priemyslom. Jedna japonská firma vďaka našej technike prípravy zlúčeniny sulfidu cínatého vyrába brzdové obloženia v automobiloch. Ak by sa nám podarilo takéto prepojenie dosiahnuť aj na Slovensku, bolo by to skvelé.

 

Čo by sa podľa vás malo v našej krajine zmeniť alebo zlepšiť, aby mali ľudia bližšie k vede a viac jej dôverovali?

Určite je dôležitá aj finančná podpora zo strany štátu. Ak váš výskum obmedzuje nedostatočné vybavenie, znižuje sa šanca, že sa vám ho podarí dotiahnuť do konca. Takisto aj akcie ako Eset Science Award alebo Noc výskumníkov považujem za veľmi prínosné pre zvýšenie povedomia o vede u širokej verejnosti. Ak by mali vedci viac priestoru v mainstreamových médiách, tiež by to určite pomohlo.

 

Mgr. Mária Kováčová, PhD. Zdroj: ESET Science Award, Linda Kisková Bohušová
Antibakteriálne polyméry aj nový materiál na 3D tlač. Dve oblasti, v ktorých sa úspešne presadila Mgr. Mária Kováčová, PhD.

 

Ako by ste ľuďom predstavili svoj výskum?Venujem sa dvom vedeckým oblastiam. Prvou je výskum a vývoj antibakteriálnych polymérov – laicky plastov. Tou druhou je výskum materiálov na 3D tlač. V Ústave polymérov SAV sa nám spolu s kolegami podarilo vyvinúť materiál, na ktorý nám bol udelený európsky patent. Jeho základom sú hydrofóbne uhlíkové kvantové bodky.

 

Tým, že naše kvantové bodky sú hydrofóbne, sú veľmi dobre miešateľné s väčšinou polymérov. Zároveň sú na báze uhlíka a dokážeme ich vyrábať prakticky z čohokoľvek, čo uhlík obsahuje. Napríklad z biomasy alebo odpadu. Tieto nanočastice zabudovávame do polymérnych materiálov (plastov), ktoré slúžia ako nosiče.

Materiály s antibakteriálnym účinkom sú aktivované modrým LED svetlom a môžu sa použiť na výrobu biomedicínskych pomôcok, na antibakteriálne nátery stien, podláh alebo okien. Mojou druhou témou je príprava materiálov na 3D tlač. V spolupráci so slovenskou firmou sme vyvinuli materiál na báze uhlíkových plnív a recyklovaného PET-G.

 

Náš materiál má výrazne lepšie mechanické vlastnosti a lepšie sú aj finálne 3D výtlačky. Je vysokoodolný, no zároveň veľmi ľahký. Má využitie v stavebníctve, v automobilovom či leteckom priemysle. Vďaka tomu, že je odolný aj voči vesmírnemu žiareniu, využitie by našiel aj v kozme.

 

Mgr. Mária Kováčová, PhD., sa zameriava na výskum antibakteriálnych polymérov aj nových materiálov na 3D tlač. Zdroj: ESET Science Award, Linda Kisková Bohušová

Čo v rámci svojej kariéry považujete za najväčší objav a krok vpred?

Za veľmi dôležitý objav považujem naše kvantové bodky, ktoré dokážu eliminovať mikroorganizmy na povrchoch a tak zabrániť šíreniu ochorení. Z ekologického hľadiska je dôležitý aj náš materiál na 3D tlač, ktorý využíva recyklovaný polymér. 

 

Máte v rámci vedy nejaký cieľ, kam by ste sa chceli posunúť?

Čo sa týka vedeckého bádania, chceme zdokonaliť oba materiály. Pracujeme na tom, aby naše antibakteriálne polyméry boli aktivované teplom. V oblasti kariérneho rozvoja by som chcela získavať grantové financie na vybudovanie špecializovaných laboratórií a v budúcnosti aj na založenie vlastného vedeckého tímu. 

 

Veda je základ dnešnej konkurencieschopnosti krajín a základ riešenia každého problému.


Čo by sa podľa vás malo v našej krajine zmeniť alebo zlepšiť, aby mali ľudia bližšie k vede a viac jej dôverovali?

Je nutné začať vnímať vedu ako niečo, čo má dosah na každého z nás, a určite nie ako niečo nepotrebné. Veda je základ dnešnej konkurencieschopnosti krajín a základ riešenia každého problému.

 

Nebyť vedy, nemáme ani technológie, aby si teraz čitatelia mohli prečítať tento článok. Vklad do vedy sa každému z nás vráti niekoľkonásobne. Len čo si ľudia uvedomia, že veda má svoj skutočný význam, a začnú ju objavovať, pochopia, aká je krásna, zaujímavá a inšpiratívna.

Upozorniť na chybu. Ak si našiel nedostatok v článku alebo máš pripomienky, daj nám vedieť.
Náhľadový obrázok: Eset Science Award
NAHOR
Pridaj sa k tým, ktorí nás podporili. Predplať si R+ VIAC
Zdieľať
Uložiť Uložené
Zdieľať Zdieľať článok
Dostávaj najlepší obsah mailom
Nestíhaš všetko sledovať? Pošleme ti do schránky najčítanejší a najlepší obsah.
Žiadny spam. Kedykoľvek sa môžeš z odberu odhlásiť.
Posielať email
Najčítanejšie články
Teraz
24 hod
7 dní
30 dní
Viac z témy disrupter
Viac článkov
Sponzorované články
Viac článkov
Mohlo by ťa zaujímať
Prejsť na úvodnú stránku
Dnes populárne články
Pandémia zatriasla aj prenájmami cez Airbnb. Oplatí sa kupovať nehnuteľnosti na krátkodobý prenájom? Pandémia zatriasla aj prenájmami cez Airbnb. Oplatí sa kupovať…
Ceny energií raketovo stúpajú. Takto to pocítia podnikatelia aj domácnosti (Anketa s expertmi) Ceny energií raketovo stúpajú. Takto to pocítia podnikatelia aj…
Opustil dobre platenú pozíciu a založil online investovanie. Finax má za tri roky viac ako 25-tisíc klientov Opustil dobre platenú pozíciu a založil online investovanie. Finax má…
Fenomén NFT dobýva aj Slovensko. Je to divoký západ, hovorí umelec, ktorý predáva v kryptogalérii Binance Fenomén NFT dobýva aj Slovensko. Je to divoký západ, hovorí umelec,…
Facebook, káva, pokec s kolegom, výber dovolenky, obed. 6 rád, ako zlepšiť svoju koncentráciu v práci Facebook, káva, pokec s kolegom, výber dovolenky, obed. 6 rád, ako…
Rebríček najbohatších Slovákov: kto si polepšil a komu pandémia ublížila najviac? Rebríček najbohatších Slovákov: kto si polepšil a komu pandémia…
Domov
Zdieľať
Diskusia
Hľadať
Viac
Zapni upozornenia a už ti nič neujde!

Chceš vedieť čo sa deje a mať prehľad? Dostávaj upozornenia o najhorúcejších správach na Refresheri.

(Príklady: Horel Notre Dame, Zomrel Mac Miller, Trailer na Avengerov)
(Príklady: Sagan skončil prvý, Nový zákon s vplyvom na moderných ľudí, Dnes nás čaká zatmenie slnka)
Ak chceš, aby sme ti poslali takmer všetky novinky, vyber túto možnosť.
Zatvoriť