Hollywoodska ikona. Velikán herecký aj režisérsky. Jeho meno je pojem, jeho filmy sú kultové. Ktoré sú tie úplne najlepšie?
Má 91 rokov a nakrútil neuveriteľných štyridsať celovečerných filmov. Získal štyri nominácie na Oscara za réžiu, pričom premenil polovicu. Okrem toho má na konte štyri Zlaté glóbusy, trikrát bol ocenený na festivale v Cannes, raz na nemeckom Berlinale a z Benátok odchádzal v roku 2000 so Zlatým levom za celoživotné dielo.
Najprv neopakovateľný westernový pištoľník so zubami typicky zahryznutými do cigary, neskôr režisér množstva úspešných filmov. K niektorým dokonca spravil hudbu (napríklad Najmocnejší muž FBI či Život po živote). Všestranný tvorca s čuchom na veľké (poväčšine skutočné) príbehy. Vždy ich vedel na plátno preniesť s gráciou a uchvátiť čo najširšie divácke spektrum. Majster svojho remesla. Tu je desať jeho úplne najlepších filmov.
10. Listy z Iwodžimy (2006)
Netradične komorný, melancholický vojnový film, pri ktorom cítiť zo strany režiséra obrovskú dávku empatie. Po tom, ako Eastwood nakrútil film Zástavy našich otcov, odkrývajúci udalosti druhej svetovej vojny (konkrétne z roku 1945) z pohľadu Američanov bojujúcich proti Japoncom na ostrove Iwodžima, totiž v tejto snímke ukázal, ako tá istá situácia vyzerala z pohľadu Japoncov.
Ako uviedol slávny režisér v jednom z rozhovorov, inšpirácia nakrútiť tento nadväzujúci film prišla už počas tvorby toho prvého (Zástavy našich otcov), keď pri hlbšom skúmaní témy objavil, kto všetko sa na ostrove nachádzal. Zároveň našiel knihu listov v rozpätí rokov 1928 až 1945 generála Kuribayashiva (stvárnil ho skvelý Ken Watanabe) v japonskom jazyku.
Po preložení zistil, že všetky tieto listy písal generál domov svojim synom a dcéram a podľa slov režiséra znel ako každý iný obyčajný otec, čo ho prinútilo stotožniť sa v istom smere s jeho motiváciami. Snažil sa podobne ako tí na druhej strane len prežiť, aby sa mohol z vojnového pekla vrátiť domov živý a zdravý. Eastwood preto zdôraznil, že ho zaujal najmä tento aspekt ľudskosti.
9. Tulák z vysokých plání (1973)
Vyše meter deväťdesiat vysoký večne zamračený drsniak, ktorý je vždy pripravený stlačiť spúšť, keď to protivníci najmenej čakajú. Presne tento typ postáv Eastwoodovi najviac sedí a vďaka nim sa preslávil. Tulák z vysokých plání nie je síce prvý western, v ktorom hral, no ide o prvý western, ktorý režíroval. A tejto „novej“ roly sa zhostil skvele.
Neznámy cudzinec vchádza do neznámeho mesta a hneď robí problémy. Necháva za sebou bezvládne krvavé telá v piesku, rozbité výklady, zneužitú ženu. Všetci sa ho boja natoľko, až sa zhodnú, že ho môžu využiť na niečo dobré – v boji proti ostrej bande pištoľníkov už nejaký čas šikanujúcej miestnych. Práve tu sa začína bravúrna práca s napätím a očakávaniami.
Záverečná prestrelka, kde s cigarou v ústach chladnokrvne kosí banditov svojím koltom, je špičková a patrí medzi tie vôbec najpamätnejšie v histórii žánru. Tváre postáv osvetľujú len plamene z horiacich chatrčí, guľky svištia z každej strany.. A zľutovanie? To nikto nepozná.
8. Bird (1988)
Ukážková životopisná dráma o jednom z najlegendárnejších džezových saxofonistov. Charlie Bird Parker bol typická umelecká duša utápajúca sa v sebaľútosti, životných traumách, snažiaca sa nájsť spásu v alkohole a drogách, v milostných románoch a rýchlo pominuteľných chvíľach. Nepomohli mu. Trvali rovnako dlho ako jeho pocity radosti a pokoja. Stali sa mu osudnými.
Miloval pódium a ľudia milovali, keď na ňom stál. Zafajčené kluby plné nóbl smotánky boli jeho domovom. Forest Whitaker, ktorý Parkera vo filme stvárnil, sa pre túto rolu priam narodil. Jeho výkon je taký sugestívny, že z neho mrazí všade po tele. Neuveriteľne precítený výkon, ktorým rozkopol dvere do sveta veľkých filmov.
Táto Eastwoodova pomalá, mimoriadne citlivo nakrútená balada (podľa titulku na konci venovaná všetkým hudobníkom na svete) po všetkých kriminálkach, akčných trileroch a westernoch zo 70. rokov veľmi príjemne prekvapila a ukázala, že Američan sa nebojí plávať ani v iných vodách – a ide mu to celkom dobre.
7. Million Dollar Baby (2004)
Neobyčajný príbeh o starých ranách, snahe napraviť ich, o stratených snoch, ale najmä o ženskej sile a neoblomnosti, zvýraznený poriadne trpkým koncom. Hlavnou hrdinkou je ambiciózna boxerka Maggie Fitzgerald, ktorá hľadá trénera, aby raz mohla konkurovať tým najlepším. V ringu ju neopakovateľne stvárnila fantastická Hilary Swank.
Podľa Eastwooda si kvôli role prešla neľahkým tréningom a aj diétou. Príprava trvala 3 – 4 mesiace a nakoniec bol režisér z herečky nabitej entuziazmom úplne nadšený. Tá bola celkom zaslúžene za svoj strhujúci výkon vo filme ocenená prestížnym Oscarom.
Zlatú sošku však získal aj samotný Eastwood – práve za réžiu. V ďakovnej reči spomenul ďalšiu silnú ženu – svoju matku sediacu v hľadisku – a na záver dokonca zavtipkoval: „Som ešte dieťa. Mám ešte veľa vecí na práci.“ Už vtedy jasne vedel, že sa do žiadneho dôchodku nechystá, pretože jeho láska k filmu je večná.
Hilary Swank prezradila pre SiriusXM, že scenár k Million Dollar Baby bol asi najdokonalejší, aký kedy čítala, pričom doplnila: „Od momentu, keď som si scenár prečítala, až kým som sa uvidela na plátne sa ani jedno slovo nezmenilo. Všetko tam je. Ani jedno maličké slovíčko sa nezmenilo.“
6. Výmena (2008)
Takmer dvaapolhodinový historický opus rozprávajúci skutočný príbeh berúci dych o boji jednotlivca proti skorumpovanému systému. Hlavná postava filmu Christine Collins (Angelina Jolie) zažila v roku 1928 tú najhoršiu nočnú moru. Prišla o dieťa. Nikto ho však nezavraždil ani nedošlo k nešťastnej tragédii. Jej chlapec jednoducho zmizol a už sa nevrátil.
Takmer po pol roku sa jej však z policajného oddelenia ozvú, že sa našiel chlapec, ktorý tvrdí, že je jej syn. Keď dôjde k spoločnému stretnutiu, Christine zisťuje, že to vôbec nie je jej syn, a po správaní všetkých naokolo má pocit, že ide o akési sprisahanie a poriadne nechutnú hru. Rozohráva preto šachovú partiu, v ktorej nemá veľkú šancu vyhrať.
„Je to skvelý príbeh o spravodlivosti, láske a strate,“ povedala na margo filmu Angelina Jolie, pričom dodala, že mala pochybnosti, či prijať danú rolu, práve vzhľadom na takú ťažkú tému, no vždy chcela pracovať s Eastwoodom. Ten jej pomohol preniesť sa cez to a dodal jej potrebné sebavedomie. Na slávnostnej premiére filmu navyše prezradila, že každý deň na pľaci bola svedkom neobyčajného tímového úsilia.
V rámci tej istej príležitosti sa vyjadril aj Eastwood. Prezradil, že udalosti a okolnosti týkajúce sa zvoleného príbehu boli také bizarné, že nemohol uveriť, ako je možné, že sa niečo také mohlo skutočne stať. V každom prípade, režisér ponúkol vo Výmene bravúrne pohrávanie sa so žánrami, prinútil diváka byť neustále v strehu a prehodnocovať vzťah k postavám či ich konaniu. Postupne ho emočne rozkladal a pritom sa snažil pôsobiť nezaujato.
5. Tajomná rieka (2003)
Tajomná rieka ti prinesie úzkosť a nepokoj ako už dlho žiaden iný film. Ukazuje svet, kde neplatia žiadne pravidlá, nehrá sa fér, no ten, kto ťahá za nitky a spôsobuje nešťastie, je zahalený rúškom tajomstva. Ide o filmovú adaptáciu rovnomenného bestselleru Dennisa Lehana s temnou, no zároveň hypnotickou atmosférou.
Rozoberá príbeh troch nerozlučných kamarátov. Jedného z nich unesú dvaja pedofili a zneužívajú ho, až kým sa mu nepodarí utiecť, pričom trauma z tohto zážitku ho už naveky poznačí. Priateľstvo, pomsta, smrť, vina, svedomie – o tom všetkom tu režisér rafinovane polemizuje a miestami mučí diváka aj postavy.
Herecká trojica Sean Penn, Tim Robbins a Kevin Bacon je geniálna. Divák sa nevie rozhodnúť, ktorému z nich viac veriť, akoby sa predbiehali a súperili. Podľa Seana Penna ide o príbeh, ktorý hovorí o nepredstaviteľnej bolesti. V jednom z rozhovorov k filmu prezradil, že Eastwood sa pred nakrúcaním s tromi hlavnými predstaviteľmi zavrel na nejaký čas v hotelovej izbe a tam si detailne prechádzali scenár, aby čo najdôkladnejšie vedeli stvárniť jednotlivé charaktery.
4. Madisonské mosty (1995)
Po všetkých rolách tvrdých mačov bez emócií Eastwood ukázal, že dokáže zahrať aj citlivého, empatického, zraniteľného chlapa, ktorý vie dať najavo lásku. Nakrútil krásnu, srdcervúcu romancu zo starej školy, plnú viacerých nezabudnuteľných scén, aká sa nevidí každý deň. A nemohol spraviť lepšie, keď si ako hereckú partnerku zvolil šarmantnú Meryl Streep.
Madisonskými mostami Američan prelomil ľady a všetkým kritikom ukázal, že je skutočne všestranný režisér, ktorý vie natočiť absolútne hocičo. Je jedno, o aký žáner ide, jeho tvorivá precíznosť jednoducho vždy uchvacuje. Aj to je jeden z dôvodov, prečo v neúprosnom svete Hollywoodu vyčnieva a nie je veľa takých ako on.
Producentka Kathleen Kennedy o dojemnej záverečnej scéne filmu prezradila v dokumente An Old-Fashioned Love Story: Making The Bridges of Madison County (1995): „Je úžasné, že Clint dokázal tú scénu zahrať aj zrežírovať zároveň. Že bol schopný sa tak úprimne odhaliť.“ Podľa strihača Joela Foxa film nakoniec dosiahol taký úspech preto, že medzi ústrednou dvojicou bolo jasne cítiť chémiu.
Práve tá sa vytvorila podľa Meryl Streep prirodzene na pľaci – paradoxne, aj preto, že obaja herci pochádzali z úplne iného odvetvia a točili protikladné žánre. Kameraman filmu Jack N. Green prezradil, že Eastwood si s Meryl Streep vytvoril mimo nakrúcania veľmi priateľský vzťah, lebo vedel, že sa to následne nepochybne odrazí vo filme.
3. Gran Torino (2008)
Keď má rasistický vojnový veterán (kto iný než samotný Eastwood) v susedstve ázijskú komunitu Hmongov, o „zábavu“ je postarané. A keď túto komunitu začne terorizovať ďalší gang Aziatov, začnú sa „diať veci“. Gran Torino je štýlový, sebareflexívny, zároveň nesmierne silný a takmer geniálny film o obete, pomoci slabším, nenávisti a násilí.
Režisér nakrúcal v Detroite prevažne s nehercami, pričom niektorí nevedeli po anglicky. Prezradil, že ich často nakrúcal, aj keď o tom nevedeli, a potom v strižni pospájal jednotlivé pasáže tak, aby to čo najviac sedelo do príbehu. „Neprofesionáli veci neopakujú. Robia skvelé veci náhodou,“ vysvetlil Eastwood podľa Los Angeles Times.
Jeden z hlavných predstaviteľov, herec Bee Vang, však v rozhovore pre Q. Radio povedal, že bol po projekcii filmu zhrozený z reakcie publika. „Šiel som na film do kina viackrát s priateľmi a rodinou a to, čo som videl, bol len veľký smiech nad rasistickými vtipmi a nadávkami.“
„Ako sa to neustále opakovalo, začal som sa cítiť čoraz nepríjemnejšie a začalo mi to pripadať ešte znepokojujúcejšie, pretože šlo o tie isté nadávky, ktoré som počúval počas dospievania,“ prezradil sklamane herec. Dodal, že aj s odstupom času ho stále prenasleduje „veselosť bieleho publika“.
2. Dokonalý svet (1993)
Krimitriler par excellence a zároveň bolestivá road movie. Nekompromisný vyšetrovateľ (Clint Eastwood), ktorý nikdy ani len nepomyslí na prehru a zlyhanie, verzus sympatický zloduch (Kevin Costner), ktorý vlastne nie je až taký zloduch, ako si všetci myslia.
Robert Haynes, prezývaný Butch, si vezme na úteku pred políciou ako rukojemníka malého chlapca Phillipa. Po ceste na Aljašku však obaja zisťujú, že toho majú veľa spoločného, a zblížia sa. Obom bolo ublížené a ich rany sa postupne otvárajú, čo neveští nič dobré.
Phillip začína v Butchovi nachádzať otca, no ten si je vedomý, že nemôžu utekať večne a ich príbeh sa jednoducho nemôže skončiť šťastne. Nádherná dráma, ktorá na konci zlomí a dojme aj toho najväčšieho cynika. Výborná gradácia a herecké výkony, no najmä Eastwoodova réžia berúca dych ťa prinútia zopakovať si Dokonalý svet ešte niekoľkokrát. Dokonalý film o nedokonalom a nemilosrdnom svete.
1. Nezmieriteľní (1992)
Bezpochyby najautentickejší, najdrsnejší, najmrazivejší a zároveň najvyzretejší Eastwoodov film. Nič lepšie sa mu dovtedy ani potom nepodarilo nakrútiť. Asi to musel byť práve western. Žáner, ktorým sa preslávil a ktorý ho najviac ovplyvnil, mal k nemu najbližšie.
Pohľad do čias, keď sa zohavené prostitútky vymieňali za kone, keď jeden zlý pohyb mohol znamenať guľku v hlave, keď sa v baroch pili hektolitre hnusnej whisky a smrdeli tam prepotení, špinaví chlapi s pokazenými zubami.
Eastwoodov prístup je veľmi odlišný od jeho „učiteľa“ Sergia Leoneho, ktorý ho obsadil do hlavnej roly v „dolárovej trilógii“: Pre hrsť dolárov (1964), Pre pár dolárov navyše (1965) a Dobrý, zlý a škaredý (1966).
Američan od neho umne odkukal, ako sa to robí (po tej formálnej stránke), no pridal príbehový presah, vdýchol postavám dušu a tým, že zotrel hranice medzi dobrom a zlom a vytvoril svet bez hrdinov, posunul svoje dielo na vyššiu úroveň. Ukazuje život v tej najčistejšej a najkrutejšej podobe. Tne do živého až tak, že Leoneho filmy zrazu vyzerajú ako rozprávky z úplne inej dimenzie. Povinná záležitosť.
