Anders Breivik zostáva vo väzení za vraždu 77 ľudí z 22. júla 2011, lenže teraz dostal príležitosť požiadať o podmienečné prepustenie.
Ležal na zemi, zadržiaval dych a nezostávalo mu nič iné, len dúfať, že si ho vrah Anders Behring Breivik nevšimne. Aasmund Aukrust v roku 2011 pomáhal organizovať letný tábor mladých socialistov na ostrove Utoya neďaleko nórskeho hlavného mesta Osla, keď Breivik prezlečený za policajta dorazil skontrolovať ostrov ako zámienku po výbuchu bomby vo vládnej štvrti Osla, ktorú odpálil on sám.
Aukrust na zemi sledoval, ako Breivik vraždí jeho najbližších kamarátov, ale terorista si, našťastie, nevšimol, že mladík žije. Krvilačnosť pravicového extrémistu a grácia, s ktorou bol schopný o masovom vraždení rozprávať na súde, Nórsko v roku 2011 šokovala.
Breivik rozprával, ako sa uisťoval, že svoje obete zabil, pretože vedel, ako ľudia predstierajú smrť, aby si zachránili život. Keď kráčal po ostrove, ktorý len pár desiatok minút predtým prekypoval smiechom a filozofickými debatami o politickej budúcnosti Nórska, preventívne strieľal do detí ležiacich na zemi, aby sa uistil, že sa už nikdy nepostavia.
Dnes už Anders Breivik pod svojím menom oficiálne neexistuje. V roku 2017 si ho zmenil na Fjotolf Hansen, čo je kombinácia vzácneho krstného mena a mimoriadne bežného priezviska rozšíreného v Nórsku. Verejne však zmenu nikdy detailne nezdôvodnil.
- Aký trest Breivik pôvodne dostal a prečo išlo vďaka nemu technicky o doživotie.
- Kedy sa Breivik vo väzení mohol prvýkrát stretnúť s iným spoluväzňom.
- Ako zažaloval Nórsko, lebo bez termosky musel piť studenú kávu.
- Prečo sa akceptácia neonacistických názorov v Nórsku po 10 rokoch zvýšila.
- Kedy Breivik otvorene priznal, že sa z neho stal hrdý nacista, a hajloval na súde.
- Ako presviedčal súd, že reality šou plná erotiky mu poškodila mozog.
- Akú konšpiračnú teóriu o Eurabii šíril, ale šíri sa po Nórsku aj dnes.
- Či existuje šanca, že ho pustia na slobodu po desiatich rokoch.
- Akým spôsobom chce na svojich vraždách zarobiť milióny.
Anders Breivik svoj čin nikdy neoľutoval. Vo vládnej štvrti Osla vyhodil na ulici do vzduchu dodávku s takmer tonou výbušnín, čím zabil osem ľudí, aby následne na ostrove Utoya vystrieľal 69 prevažne mladých detí a tínedžerov v letnom tábore.
Breivik mal ťažké detstvo, pretože už po pár rokoch od narodenia ho psychiatri chceli odobrať matke, ktorá ho psychicky a fyzicky týrala. Toto odobratie sa napokon nepodarilo, Breivik sa postupom času fanatizoval, vstúpil do antiimigračnej politickej strany a podľa vlastných slov teroristický útok spáchal s primárnym cieľom publikovať svoj manifest. Ten hlásal, aby boli z Európy deportovaní všetci moslimovia, ale aj to, že následkom feminizmu vraj Európa spáchala kultúrnu samovraždu.
Nórsku nezostávalo nič iné, len sledovať chladnokrvné vystúpenie teroristu pred súdom v Osle, kde sa proces začal 16. apríla 2012. 8. septembra dostal 21 rokov za mrežami s tým, že súd mu môže trest predlžovať donekonečna. Teroristu psychológovia a psychiatri označili za psychicky zdravého človeka pri zmysloch, ktorý konal s vedomím, čo robí a aké následky bude musieť znášať.
Breivika napokon zatvorili do prísne stráženého väzenia Skien, odkiaľ síce na internet unikali fotografie zachytávajúce cely vyzerajúce krajšie ako bežné internátne izby, avšak o slobode sa v tomto prípade nedalo ani len polemizovať.
Vzal spoluväzňa hrať karty, ten po dvoch stretnutiach ušiel.
Sociálne siete často poukazovali na Breivikove bizarné požiadavky na výmenu Playstation 2 za Playstation 3 či väčšiu mieru socializácie, ale pravda je, že len málokto počul o žalobe, ktorú terorista podal na nórsku vládu za nehumánne zaobchádzanie vo väzení.
Medzi body žaloby zahrnul napríklad také sťažnosti, že musel piť studenú kávu, pretože mu zakázali používať termosku, vraj mu zhabali poštové známky za tisíce nórskych korún alebo že mu strážnici vydávali zubnú kefku príliš pomaly. Žalobu nakoniec na súde čiastočne vyhral, ale v následnom odvolaní mu ju zmietli zo stola.
Breivik pritom až do roku 2020 nemal možnosť stretávať sa s nikým iným okrem väzenského kaplána. Niekoľkokrát ho navštívila aj jeho teraz už zosnulá matka.
Na jeseň roku 2020 mu však odklepli možnosť stráviť čas v spoločnosti spoluväzňa, s ktorým si zahrali karty a debatovali o živote či politike. Ani tento pokus o socializáciu vo väzení sa neskončil dobre. Spoluväzeň sa po dvoch stretnutiach radšej rozhodol odmietnuť akýkoľvek ďalší kontakt s Breivikom.
Nórsko sa po desiatich rokoch nezmenilo, ba zhoršilo
Všetky tieto sťažnosti vyznievajú smiešne v kontexte 77 obetí, ktoré rukami Breivika prišli o svoje životy. Nórsko však od začiatku súdneho procesu s teroristom odmietlo reagovať na násilie násilím. Vtedajší premiér Jens Stoltenberg v prejave v roku 2011 len dva dni po útoku vyhlásil, že Nórsko sa činmi ľudí ako Breivik nenechá zastrašiť a nikdy sa nevzdá svojich hodnôt.
„Našou odpoveďou je viac demokracie, viac otvorenosti a viac ľudskosti. Ak jeden človek dokáže vytvoriť toľko nenávisti, môžete si len predstaviť, koľko lásky dokážeme vytvoriť my všetci spolu,“ inšpiroval národ, ktorý zostal po teroristickom útoku v šoku. V nórskej spoločnosti existovali názorové prúdy, že krajina otvára svoje brány príliš veľkému množstvu imigrantov, ale nikto si dovtedy nedovolil podnecovať násilie, nieto ešte vraždiť.
Aasmund Aukrust si ako človek, ktorý pred desiatimi rokmi ležal na zemi ostrova Utoya odovzdaný napospas osudu a letiacim nábojom Andersa Breivika, myslí, že napriek všetkému, čo sa za posledných desať rokov v Nórsku odohralo, je situácia ešte horšia.
„Myslel som si, že Nórsko sa po útokoch navždy pozitívne zmení. O desať rokov neskôr sa to nestalo. A nenávisť na internete či vyhrážky ľuďom v labouristickom hnutí (hnutie, ktoré organizovalo letný tábor na ostrove Utoya, pozn. red.) sa mnohými spôsobmi zvýšili,“ skonštatoval politik, ktorý sa po prežití masakra rozhodol skúmať, odkiaľ v nórskej spoločnosti pramení nenávisť a kde treba hľadať jej napojenie na krajne pravicový extrémizmus.
Stal sa zo mňa nacista, hajloval Breivik na súde„Bol to útok na multikultúrnu spoločnosť. Aj keď to bol čin jedného človeka, vieme, že s jeho názormi sa dnes stotožňuje viac ľudí ako pred desiatimi rokmi,“ upozorňuje Aukrust, ktorý sa snaží v nórskom parlamente presadiť spustenie hlbšej sondy do sveta krajne pravicových tendencií a násilia spojeného s ideológiami na tejto strane politického spektra.
Správy o tom, ako si zopár kritikov želá, aby v roku 2011 Breivik na ostrove dokončil svoju misiu a zavraždil aj jeho, dnes už len ignoruje.
Terorista Breivik sa medzitým spokojne hádal s nórskym štátom o tom, či vo väzení dostáva adekvátnu starostlivosť. Zmätok aj znechutenie spôsobil v roku 2016 oznam jeho právnika, podľa ktorého sa Breivik začal otvorene považovať za nacistu, a tak ho médiá môžu ako nacistu identifikovať, pretože je na svoj ideologický postoj hrdý.
Otvorené priznanie svojej príslušnosti k fašizmu a nacizmu mu nerobilo problém ani v minulosti, čo potvrdil na súdnom pojednávaní. Zasadnutie súdu bolo priamo vo väzení Skien, kam Breivika priviedli v putách, následne mu ich sňali, on sa otočil k verejnosti a zahajloval. Za tento čin ho len jeden sudca pokarhal slovami, že si neželá, aby takéto gesto viac robil.
Reality šou mu vraj poškodila mozog v izoláciiNaopak, Breivik aj naďalej testoval trpezlivosť, spravodlivosť a nestrannosť nórskeho súdneho systému, keď vo svojich sťažnostiach vypočítal, že mu celkovo nasadili putá viac ako 3,5-tisíckrát, viac ako 2,3-tisíckrát mu vraj strážnici vytiahli ruky cez priezor a prudko otvorili dvere, alebo ho neustále budili počas noci.
Nepozdávalo sa mu ani to, že zatiaľ čo ostatní väzni mohli na svojich herných konzolách hrať hry pre dospelých, jemu väznica umožňovala hrať prevažne hry určené pre deti vo veku od 3 do 5 rokov.
Na margo svojej prísnej izolácie, keď výlučný kontakt s vonkajším svetom predstavujú stretnutia s kaplánom a so strážnikmi, Breivik povedal, že sa ho vo väzení snažia zabiť a že mu poškodili mozog. Ako dôkaz uviedol fakt, že po dvojročnej izolácii si obľúbil reality šou Paradise Hotel z USA, čo je podľa neho jasný dôkaz poškodenia mozgu.
Konšpirácia Eurabia, ktorej dnes verí viac ľudí ako predtým?
Tieto hry na mačku a myš s nórskym justičným systémom však vyčerpávali preživších z ostrova Utoya, ktorí v sebe museli potláčať nenávisť a neustále sa presviedčať o tom, že Breivik si zaslúži spravodlivý trest za svoje činy namiesto barbarského riešenia odvetou oko za oko.
Tento výsmech usvedčeného teroristu a vraha len podnecoval krajne pravicové skupiny, aby sa čoraz viac mobilizovali, k čomu prispela aj migračná kríza z roku 2015, ktorá bola vodou na mlyn pre Breivika a ideológiu, ktorú propagoval.
Krajná pravica sa v Nórsku často uchyľuje k propagácii konšpiračnej teórie zvanej Eurabia, podľa ktorej sa v nasledujúcich desaťročiach vplyv moslimského obyvateľstva v Európe rozvinie do takej miery, že bude na starom kontinente dominovať.
Za touto teóriou stojí viera v to, že prisťahovalci z moslimských krajín si vďaka svojej početnosti a vysokej pôrodnosti postupne podmania celé Nórsko aj Európu a nejde len o obskúrnu konšpiračnú teóriu zo zabudnutých kútov internetu.
Jej názov sa dokonca objavil v samotnom rozsudku v Breivikovom prípade. Rozsudok konštatuje, že množstvo ľudí v Nórsku má rovnaký názor a súhlasí s konšpiračnou teóriou vrátane teórie Eurabia. „Súd si však myslí, že len veľmi málo ľudí má rovnaký názor ako Breivik, že s údajnou ‚islamizáciou‘ by sa malo bojovať terorom,“ znela jedna časť rozsudku.
Breivik sa môže dostať na slobodu
V tejto chvíli svet stále nevie, aký bude osud Andersa Breivika v nasledujúcich rokoch. Na základe pôvodného rozsudku síce dostal 21-ročný trest, ale jednou z podmienok bolo, že po desiatich rokoch bude mať príležitosť požiadať o podmienečné prepustenie na slobodu. Už na jeseň minulého roka preto Breivik v predstihu požiadal svojho právnika, aby žiadosť o prepustenie podal.
Touto žiadosťou sa súd bude môcť začať zaoberať najskôr práve 22. júla 2021, čo je deň, ktorý zostáva v histórii Nórska zapísaný veľkými čiernymi písmenami. Minulý rok Breivikova žiadosť rozhorčila aj starostu Osla Raymonda Johansena, ktorý ju v tom čase na sociálnej sieti Twitter okomentoval len hŕstkou slov. „Nikdy nebude prepustený. Nikdy!“ odkázal Johansen.
O podmienečnom prepustení však bude rozhodovať súd, ktorý musí určiť, či Breivik naďalej predstavuje nebezpečenstvo pre spoločnosť, alebo či by jeho prepustenie na slobodu neznamenalo zvýšené riziko.
Teroristovi sa zachcelo 10 miliónov dolárov
Breivik v poslednom čase zintenzívnil svoju aktivitu a namiesto tichého trpenia za mrežami sa rozhodol v listoch osloviť minimálne 20 filmárov, ktorých žiada o spoluprácu na sfilmovaní svojho príbehu.
V snímke by vraj chcel rozpovedať, čo sa stalo, pretože vo väzení sa mu v posledných mesiacoch podarilo napísať scenár a dokonca aj biografiu, a tak by tieto materiály teraz vydal na striebornom plátne, respektíve v knižnej forme. Za svoje autorské práva si vraj vypýtal 10 miliónov dolárov, ktoré by rád privítal na bankovom účte.
