Čo si pomyslíš, keď vidíš človeka v uniforme, môžeme len hádať. My sme sa pýtali priamo ľudí vykonávajúcich uniformované povolanie a zaujímali nás odpovede na rôzne otázky. Čo nám prezradili letuška, pilot, dobrovoľník SČK, vodič MHD, policajt a vojak?
„Človek podvedome očakáva od nositeľov uniforiem vysoký morálny kredit. Uniforma je prejavom spolupatričnosti k určitému stavovskému združeniu alebo profesii a prejavom hrdosti na ne,“ vysvetľuje nám v článku etnologička Katarína Nádaská na margo funkcie uniforiem v spoločnosti. Hovorí aj o tom, kedy a ako vlastne vznikli a prečo človeka robia príťažlivejším.
Keď okolo teba prejde človek v uniforme, s určitosťou vždy rozpoznáš, kde či pre koho pracuje. Okrem toho si hneď všímaš, ako sa daný človek správa a ako pôsobí. Niet pochýb o tom, že uniforma človeku pridáva na atraktivite, no ako sa v uniformách cítia ich samotní nositelia?
- Ktoré povolanie malo uniformu ako prvé.
- Či je pravda, že ľudia v uniforme sú atraktívnejší, a ak áno, prečo je to tak.
- Čo patrí do výbavy uniforiem jednotlivých povolaní a ako sa ľuďom, ktorí ich vykonávajú, nosia.
- Či sa nositelia uniforiem považujú v rovnošate za príťažlivejších a či niekedy svoj výzor v uniforme zneužili.
- Či musia nosiť celú uniformu v zime aj v lete.
- Či sú sledovaní a ako sú pokutovaní za nenosenie uniformy.
- Koľko kusov uniforiem pri nástupe do práce dostali.
Pre REFRESHER sa na tému pracovných rovnošiat vyjadrili zástupcovia šiestich povolaní – letuška, pilot, dobrovoľník Slovenského Červeného kríža, vodič MHD, policajt a vojak. Vďaka ich pohľadu na vec sme zistili, ako v uniforme vnímajú samých seba, či sa im ich pracovný odev páči, ako sa v ňom cítia a čo na to okolie i spoločnosť.
Prechod od znakov k uniformám
Zamýšľal si sa niekedy, kedy a ako vlastne vznikli uniformy? Ak tak robíš práve teraz, pomôžeme ti odhaliť krátku históriu pracovných odevov. Už v dávnej minulosti ľudia na rozlíšenie stavov využívali rôzne označenia. Prvým najjednoduchším a najjasnejším spôsobom boli odznaky, ktoré ľudia nosili, aby označili svoju konkrétnu pracovnú úlohu alebo nimi vyjadrili spojenie s určitým zamestnávateľom, často napríklad s armádou alebo s panovníkom, ktorému slúžili.
„V starovekých štátoch sa síce nenosila uniforma, ale nosili sa znaky úradu (sudcovia, kňazi, panovník). Medzi prvé uniformy patril odev vojakov prvých armád, ktoré vznikali po vzniku prvých štátov,“ tvrdí etnologička Katarína Nádaská. Rovnako svoje uniformy nosili aj panovníci, faraóni či rímski sudcovia. Už ľudia v antike potrebovali vizuálne vyčleniť určité skupiny obyvateľstva a práve na to slúžila (a stále slúži) uniforma.
Rôzne farby, znaky, symboly vyjadrovali príslušnosť k istému pánovi a zároveň dávali status, moc i dôveryhodnosť. V minulosti veľa majetných rodín vyžadovalo od svojich zamestnancov nosenie špecifických uniforiem. Zamestnanie vo váženej a majetnej rodine bolo výsadou, aj preto zamestnanci nosili tieto uniformy hrdo.
Neskôr, keď došlo k rozvoju techniky (po priemyselnej revolúcii) a presunu obyvateľstva z vidieka do miest, začali vznikať pracovné odevy ako multifunkčný odev, ktorý odoláva aj nepriaznivým podmienkam. Postupom času a s príchodom nových technológií, nápadov, postupov, materiálov či tkanín bola možná aj masovejšia a rôznorodejšia výroba uniforiem.
„Myšlienka, že uniforma spája a pre ostatných je znakom stavu toho, kto ju nosí, je, ako vidíme, veľmi stará. A má zmysel stále,“ dopĺňa etnologička.
Aké sú funkcie uniforiem v spoločnosti?
Ako už bolo spomenuté, v prvom rade ide o príslušnosť k istému zamestnávateľovi, inštitúcii, spoločnosti a podobne. Rovnako tak uniforma dáva človeku istú prestíž a sociálny status, vzbudzuje rešpekt a záujem spoločnosti. V prípade potreby vieme napríklad silové zložky okamžite rozpoznať a obrátiť sa na ne s prosbou o pomoc. Dôveryhodnosť a reprezentatívnosť sú ďalším dôležitým prvkom uniforiem.
Podľa etnologičky Katarína Nádaskej „človek podvedome očakáva od nositeľov uniforiem vysoký morálny kredit.“
„Uniforma je prejavom spolupatričnosti k určitému stavovskému združeniu alebo profesii a prejavom hrdosti na ne. Podľa uniformy vieme človeka hneď zaradiť k jeho profesii a napríklad uniforma silových zložiek (polícia) oprávňuje jej príslušníkov už vizuálne na určité predpísané a povolené zásahy.“
Uniformy sa však nevyužívajú iba pri výkone povolaní. Poznáme aj školské uniformy, ktoré sa navzájom veľmi podobajú. Menia sa len farby a emblémy na saku so znakom školy, ktorú študent navštevuje. „Nosenie školských uniforiem je vhodné aj z hľadiska stierania sociálnych rozdielov. V školskej uniforme sú si všetci žiaci rovní,“ uvádza Nádaská a ich zavádzanie na školách hodnotí pozitívne.
S uniformou sa dvíha i atraktivita. Prečo?
Tento fakt nám potvrdila aj etnologička a s týmto názorom sa zhoduje aj väčšina ľudí, ktorí uniformy obdivujú, ale i nosia. Podľa Nádaskej to však platí najmä pre slávnostné uniformy jednotlivých profesií.
A etnologička vysvetľuje, prečo je to vlastne tak: „Je to psychologický efekt uniformy ako takej. Určite sú atraktívnejšie uniformy napríklad námorného admirála než kuchára, ale pri slávnostných a sviatočných uniformách vie každá profesia príjemne prekvapiť.“
To, ako vnímajú funkciu, vzhľad a zvýšený pocit atraktívnosti vo svojich uniformách, sme sa opýtali reprezentantov najatraktívnejších i najbežnejších povolaní. Ich názory sú síce subjektívne, no pomáhajú nám lepšie pochopiť vnímanie povolania ako takého, ktorého súčasťou je aj spomínaná uniforma.
Letuška Janka
– z blúzky
– zo sukne
– z bieleho trička
– zo zimnej bundy
– z opaska
– lodičiek
– zo siloniek
– z hodiniek
– náušníc
– zo šatky
Janka lieta pre spoločnosť Ryanair už 4 roky. Na svoju uniformu si rýchlo zvykla. Pri nástupe do zamestnania dostala z každého kúska oblečenia rozdielny počet. „Napríklad blúzku sme dostali na každý pracovný deň jednu, čiže spolu päť, ale sukne len dve. Zimnú bundu sme si museli dokúpiť.“ A keďže je vo svojej práci neustále na očiach, žiadnu, ani tú najmenšiu časť uniformy si nemôže ani na chvíľu zložiť. Mohla by byť totiž sankcionovaná.
K uniforme letušky neodmysliteľne patrí aj vizáž. Ako sama prezradila, nechty môžu byť ružové, červené, nude alebo francúzska manikúra. To isté platí aj pri rúžoch. Čo sa týka vlasov, letušky môžu mať jednoduchý alebo zapletaný cop. Ak sú vlasy ostrihané po ramená, letuška si ich môže nechať rozpustené.
Janky sme sa pýtali aj to, či jej v letných horúčavách nebýva teplo a, naopak, v chladných dňoch zima. „V lietadle býva väčšinou zima, takže je mi častejšie zima ako teplo, no kým sa v lete na Mallorke, kde bývam, dostanem do lietadla, tak je mi vážne teplo. Uniformu musím mať na sebe v lete aj zime. V zime si však môžem dať čižmy, no len v niektorých krajinách. V Španielsku to napríklad povolené nie je. Zimný outfit si môžem doplniť aj zimnou bundou, ktorá má zateplenú podšívku.“
Kto by sa v uniforme letušky necítil dobre? Priznáva to aj Slovenka Janka a na margo uniforiem dodáva, že človek v nej vyzerá sexy a viac dôležito. V nosení uniformy vidí veľkú výhodu, a to tú, že nemusí každé ráno stáť pred skriňou a rozmýšľať, čo si oblečie, a míňať na oblečenie do práce kopec peňazí.
Reprezentácia istej inštitúcie, firmy či spoločnosti je podľa Janky hlavnou funkciou uniformy. Jej atraktivita je pridaná hodnota. „Sama sa otočím za ľuďmi v uniforme, vzbudzujú pozornosť. Myslím, že muži fantazírujú o ženách v uniformách a pre ženy sú muži v uniforme viac sexy ako v civilnom oblečení.“
Z tohto hľadiska sa jej najviac páči uniforma policajtov alebo vojakov. Vo všeobecnosti má však v obľube práve letuškovskú uniformu. Aj keď jej na tej jej prekáža, že sa jej blúzka vyťahuje zo sukne zakaždým, keď zdvihne ruky, nemenila by ju za vkusnejší model, pretože podľa jej slov „vkusnejšia znamená viac obtiahnutá a v takej by sa nedalo veľmi pracovať“. Pred nedávnom do výbavy uniformy pribudli na výber nohavice a blúzky s dlhými rukávmi. S kolegyňami však bojujú za praktickejšiu verziu v podobe šiat.
Výzor v uniforme sa dá občas aj zneužiť vo svoj prospech. Janka sa nám priznala, že v reálnom živote uniformu letušky nikdy nezneužila, no v online priestore na svojom instagramovom účte za fotku v uniforme nazbiera predsa len viac lajkov.
Pilot Martin
– z oblekových nohavíc
– z bielej košele na mieru s vreckom na pero a pruhmi na uchytenie výložiek
– zo saka
– z kravaty
– zo spony na kravatu
– z opaska
– topánok
– hodiniek
– okuliarov
Hádam každý človek niekedy sníval o povolaní profesionálneho pilota. Aj Martin o uniforme letca sníval odmala. Dnes ju hrdo nosí a priznáva, že sa v nej cíti super. „Povedal by som, že sa v nej cítim ako vo vlastnej koži. Neviem si predstaviť ísť do práce bez nej.“
Na jeho pilotskej uniforme na mieru mu, pochopiteľne, neprekáža nič. Vyhovuje mu strih aj materiál, no priznáva, že ak by mal radovú uniformu, asi by sa komfortne necítil. V niektorých spoločnostiach si uniformu vyberajú sami piloti, inde ju vyberajú odborníci, no zakaždým je výsledok perfektný. Niet pochýb o tom, že aj preto pilotské uniformy patria k tým najatraktívnejším na svete.
„Piloti boli vo filmoch vždy vykresľovaní atraktívne. Čítal som článok, kde spomínali najsexy povolanie a skús si tipnúť, ktoré to bolo. Podľa mňa k tomu prispieva práve aj tá uniforma.“ Spomedzi všetkých uniforiem sa mu, samozrejme, tá jeho páči najviac.
Podľa Martina uniforma je v rôznych povolaniach vhodná hlavne kvôli rovnosti. Ľudia by mali vynikať vedomosťami a správaním. Za najdôležitejšiu funkciu pracovného odevu považuje reprezentáciu spoločnosti. Niekedy porovnáva svoju uniformu s uniformami konkurenčných pilotov a všíma si hlavne nenápadné detaily, ktoré jednak dokážu prezradiť veľa, jednak robia každú uniformu šmrncovnejšou.
„Podľa pruhov na rukáve saka a výložkách na košeli vidíš zaradenie pilota, či je kapitán, first officer alebo pilot vo výcviku.“ Uniformy pilotov rôznych spoločností sa až tak veľmi nemenia. Záleží na spoločnosti, akú farbu kravaty a šnúrky na ID kartu zvolí, či už podľa farby loga, alebo zvolí menej výrazný variant, napríklad čiernu.
Na otázku, či niekedy použil výzor v uniforme mimo práce, sme dostali jednoznačnú odpoveď: nie. Martin zneužitie pilotskej uniformy mimo práce na prezentáciu samého seba považuje za neprofesionálne. „Samozrejme, že keď idem v uniforme cez terminál, ktorý je plný ľudí, a na niekoho žmurknem, tak sa odvďačí pekným úsmevom.“
Pilot Martin pracoval pre viacerých zamestnávateľov a tvrdí, že u niektorých uniformu dostal a u iných si ju musel kúpiť sám. Istú zásobu teda má a prezradil nám, že aktuálne má približne osem košieľ, ktoré strieda. „Uniformu musím mať stále na sebe. Piloti pútajú pozornosť a sú sledovaní každým a stále. Verím však, že každý pilot má svoju uniformu rád a nosí ju zaslúžene.“
Dobrovoľník Slovenského Červeného kríža Maťo
– z bundy/vesty
– nohavíc
– bieleho trička
– mikiny
Červený kríž ako nezisková organizácia má mnoho dobrovoľníkov i aktivít. Sú to napríklad zdravotné služby, školenia prvej pomoci, nábor a odmeňovanie darcov krvi, humanitárna pomoc a kopec ďalších činností, pričom dobrovoľníkov spoznáte väčšinou podľa celočervenej uniformy so znakom Červeného kríža.
Na nosení uniformy počas pracovného výkonu dobrovoľníka Červeného kríža Maťovi neprekáža nič. Berie ju ako súčasť dobrovoľnej práce, ktorú vykonáva rád. „V uniforme sa cítim fajn, ale aj zodpovedne, keďže v nej reprezentujem najväčšiu organizáciu a jej princípy.“
Za najdôležitejšiu funkciu uniformy v jeho povolaní považuje ochranu nositeľa, rovnako ako identifikáciu. Zároveň by mala pracovná uniforma perfektne slúžiť pri akomkoľvek pohybe. Uniformy ako také vníma pozitívne, aj keď si myslí, že nie sú potrebné úplne v každom povolaní. Určitý pracovný odev najlepšie vynikne pri práci v teréne, kde je už vizuálne vidieť príslušnosť k jednotlivým zložkám.
Výzor svojej uniformy extra nerieši. „To, ako má uniforma vyzerať, riešia písomnosti a dizajn manuál ČK. Za posledných 15 rokov sa menia len výrobcovia uniforiem, takže rozdiel je len v strihu, inom zipse a prípadne v prídavnom znaku na stehne. Inak je uniforma stále celá červená s reflexnými prvkami, pričom na vrchnom diele je veľký znak na chrbte a menší na hrudi.“
Maťo ďalej dodáva, že si ešte pamätá éru sivých nohavíc v kombinácii s červeným vrchom či červených nohavíc s trakmi a vreckom na hrudníku, tzv. krtkoviek.
Jedinú nevýhodu vidí v konfekčnom číslovaní, ktoré nemusí sedieť každému. Ide o katalógovú záležitosť. Výrobca uniforiem má už strihy hotové a umiestňuje na ne len prvky podľa zadania a dizajn manuálu Červeného kríža.
V súťaži o najkrajšiu uniformu podľa Maťa jednoznačne vyhráva uniforma horskej služby. „Ako človek, ktorý sa často pohybuje v horách, určite závidím jednotlivé časti uniforiem a výbavy horským záchranárom, aj keď neviem, čo je štandard a čo majú súkromné. Mám jedny trekingové nohavice v úprave podľa štandardu ČK a práve tie používam najradšej.“
Na otázku, či sa považuje za atraktívnejšieho v uniforme, odpovedal, že to veľmi nevníma. Prezradil nám však pár vtipných príhod, keď ho počas práce ženy potľapkali po pozadí. „Je však fakt, že prvú vážnu známosť som spoznal v službe, no hádam to len uniformou nebolo. Ja ako zdravotník, ona dobrovoľníčka v neziskovke. V uniforme sme si dali aj prvú pusu. Samozrejme, po službe, asi tak tri minúty. Vydržalo nám to cca tri roky, takže aj moc uniformy je obmedzená,“ dodáva s úsmevom.
Uniforma záchranára mu pomáha nielen pri práci, ale i keď do nej cestuje. Keď sa raz vydal ako dobrovoľník na pracovnú cestu do iného mesta, navigácia ho naviedla do zákazu. Hneď nato ho zastavil policajt. „Keď uvidel uniformu, len sa usmial a povedal, že je tam zákaz odbočenia, nech si dávam nabudúce pozor, a pustil ma.“
Vo svojom pracovnom odeve dokáže bez problémov prežiť každé ročné obdobie. Priznáva však, že najviac odslúžil v uniforme, ktorá sa už nedodáva. Bunda, ktorú Maťo využíva, má vyberateľnú termovložku, čiže v zime ani v lete sa necíti nekomfortne. Dlhé nohavice sú štandardom, po bokoch však majú zipsy, vďaka ktorým Maťovi v teplejších dňoch býva príjemnejšie. V chladnejšom období si pod nohavice oblečie termobielizeň.
Počas práce musí byť dobrovoľník riadne označený znakom Červeného kríža. V lete si však dokáže z bundy odzipsovať rukávy a vznikne vesta, prípadne môže mať iba tričko či košeľu s krátkymi rukávmi s označením ČK. Pri nástupe do práce si dobrovoľník uniformu prevezme v spolku SČK.
„U nás sa uniformy nosia s hrdosťou. Vždy si ju do služby zapožičiavame, prípadne ak slúžime pravidelne, máme ju doma, ale nikdy sa nestáva naším majetkom, keďže ČK je na rozdiel od iných znakov medzinárodne chránený zákonom a veci ním označené patria Červenému krížu. Každá krajina má zákon o ČK a jeho znaku a na Slovensku je to zákon 460/2007.“
Vodič MHD Hugo
– z bledomodrej košele s krátkymi rukávmi
– tmavomodrej košele s dlhými rukávmi
– tesilových nohavíc
– letnej bundy
– hrubšej bundy/mikiny
– vesty
– zo saka
– z kravaty
– pracovnej obuvi
Vodič Hugo je za svoju uniformu rád, nevie si totiž predstaviť, že by každý deň chodil do práce v civilnom oblečení či teplákoch. V električke, ktorú riadi, sa každý deň premelie kopec ľudí a v situáciách, keď musí z kabíny vyjsť medzi ľudí a niečo ohlásiť, vďaka uniforme cestujúci poznajú, že je naozaj vodičom, a má tak väčší rešpekt, ako by mal napríklad v teplákovej súprave.
Hugo si myslí, že uniforma by sa mala svojmu nositeľovi páčiť a mal by sa v nej cítiť pohodlne. Podľa jeho malého prieskumu obľúbený kúsok vodičov MHD je bledomodré pólové tričko. On a i jeho kolegovia by si však v letných horúčavách priali variant kratších podnikových nohavíc.
„Čo som však počul, chystá sa vraj vynovenie podnikovej uniformy. Zahrnuté by v nej mali byť aj kúsky, ktoré do výbavy uniformy vodiča MHD (zatiaľ) nepatria. Azda teda čoskoro dostaneme aj krátke ,kapsáče‘ na leto.“
Pozrite si tento príspevok na Instagrame
Niektoré kusy odevu podnikovej rovnošaty by mohli byť podľa slov vodičov estetickejšie. A aj keď majú voľnosť v kombinácii jednotlivých kusov uniformy, Hugo nám s úsmevom na perách vysvetľuje, že by si napríklad nikdy neobliekol tesilové nohavice s tričkom. „Vyzerá to, ako keby si po práci šiel na svadbu, ale doobeda musíš pracovať.“ Vo všeobecnosti mu však uniforma nerobí problém a s jej nosením do práce je maximálne stotožnený.
Oblečený v uniforme vodiča vyššiu mieru sledovania ľuďmi nezaznamenal. Sám priznáva, že jeho uniforma sa nedá porovnať napríklad s policajnou, ktorá nositeľovi v spoločnosti výrazne pridáva na atraktivite. Úplne najviac sa Hugovi páčia uniformy pilotov, z ktorých bol na ceste na dovolenku vždy unesený.
„Aj samotný zamestnávateľ si praje, aby sme uniformy nosili radi a s rešpektom. Odev sa preto stále modernizuje a neustále dopĺňa o vylepšené kusy. Je to v záujme zamestnávateľa aj zamestnanca, aby sa Dopravný podnik Bratislava a profesia vodiča v každej situácii prezentovali dôstojne.“
Hugo sa nám priznáva, že svoju uniformu porovnával s konkurenciou v iných mestách i štátoch. Najviac zo všetkých ho očarili uniformy vodičov verejnej dopravy vo švajčiarskom Berne. V tomto meste má totiž kamaráta. „Raz pridal na Facebook fotku s trolejbusom a oblečený bol neskutočne štýlovo. Hneď som mu písal, či v práci nemusia nosiť uniformy, a on mi na to odpísal, že to je jeho uniforma. Na sebe mal vkusný rolák s nohavicami, šál s logom firmy a baretku.“
Čo sa týka využitia uniformy počas ročných období, funkčnosť si Hugo pochvaľuje. V lete, ak pracuje v neklimatizovanom vozidle, vidí v uniforme výhodu. Na košeli si predsa môže pár gombíkov rozopnúť a jemne sa tak schladiť oproti obyčajnému civilnému tričku.
Uniformu v práci musí mať, samozrejme, stále na sebe, no hlavne v horúcich dňoch sa čoraz viac teší na spomínané podnikové šortky. Hugo si spomína na svoj deň nástupu do terajšieho zamestnania pred ôsmimi rokmi. Dostal vtedy ešte staršiu verziu uniformy, ktorá obsahovala polokošele s dlhými rukávmi, ktoré sa dnes už nevyrábajú. Doteraz ich má odložené v skrini a priznáva sa, že ich ani nikdy nenosil. Vždy mu totiž pripomínali pyžamo a so smiechom o nich hovorí ako o zberateľských kúskoch.
Policajt Dávid
– zo softshellovej bundy
– z nohavíc
– zo svetlozelenej polokošele
– šiltovky
– z ponožiek s trekovou obuvou
„Uniformy vyjadrujú určitú príslušnosť. Jednotlivé zložky polície majú uniformy rozdelené podľa farieb a zároveň uniformy vzbudzujú u väčšiny ľudí rešpekt a zvyšujú dôstojnosť príslušníka Policajného zboru,“ tvrdí Dávid a priznáva, že napriek celospoločenským náladám svoju uniformu nosí rád.
V letných horúčavách by si však prial príjemnejšiu a ľahšiu verziu oblečenia ako dlhé nohavice, bundu a kožené kanady. Oceňuje však na policajnej uniforme prieduchy na zips, ktoré dokážu príjemné ochladiť.
Počas služby si príslušník Policajného zboru nesmie dať žiadnu súčasť uniformy dole. „Do uniformy sa musím obliecť pred začiatkom služby a dole ju môžem dať až po jej skončení, takže ju musím mať na sebe celých 12 hodín. Jediné, čo si môžem dať dole, je šiltovka a aj to iba v interiéri.“
Dávid pre Refresher prezradil, že viacerí jeho kolegovia už boli potrestaní (aj finančne) iba za to, že v exteriéri nemali na hlave šiltovku. Riadnu ustrojenosť policajtov stanovujú nariadenia a pravidelne ju kontrolujú nadriadení. Za nedodržiavanie riadneho nosenia celej uniformy pri výkone práce môže byť policajt písomne pokarhaný, môže mu byť na isté obdobie znížený plat či hodnosť alebo dokonca udelený zákaz činnosti.
Na uniforme policajt Dávid zbožňuje spomínané prieduchy na nohaviciach a vrecká, ktoré vytvárajú dostatok odkladacieho priestoru. Naopak, najviac mu prekáža „zelená polokošeľa, ktorá je z materiálu, ktorý nie je príjemný na dotyk, veľmi sa krčí a naťahuje a k zvyšku uniformy je príliš svetlá“.
Výzor policajnej uniformy sa mení každých osem až desať rokov a uniformy ako také sú zabezpečované procesom verejného obstarávania. Ministerstvo vnútra SR zapracováva opodstatnené pripomienky používateľov uniforiem do predmetu zákazky pri vyhlasovaní verejného obstarávania. Zlepšovanie funkčnosti, životnosti, používateľských vlastností a pohodlnosti uniforiem je v neustálom procese, pričom sa ministerstvo snaží zabezpečiť najmodernejšie a najlepšie riešenie pre príslušníkov Policajného i Hasičského a záchranného zboru.
„Uniforma má niečo do seba. Už mi pár žien povedalo, že mi to v uniforme pristane. Ja osobne som však uniformu nikdy nezneužil, ale mám viacerých kolegov, ktorí to využívajú pravidelne, pretože ženy na ňu jednoducho letia.“ Dávid za najvkusnejšiu uniformu vôbec považuje uniformu pilota, no v rámci jeho profesie sa mu páčia rovnošaty amerických policajtov, pretože ich súčasťou sú košele, ktoré sú elegantnejšie a podľa jeho slov vyzerajú viac dôstojne.
Pri nástupe do povolania dostane policajt jednu slávnostnú uniformu a jednu pracovnú. Na základe vlastnej skúsenosti však Dávid vraví, že je to dosť málo, hlavne čo sa týka pracovnej verzie. „V priebehu prvých dvoch rokov nový policajt nemá nárok na výstrojné body, za ktoré si môže dokúpiť výstrojné súčasti, a preto ak chce mať napríklad viac polokošieľ alebo ponožiek, musí si ich kupovať za vlastné peniaze.“
Vojak Peter
– z blúzy s hodnostným označením
– kaki trička s hodnostným označením
– nohavíc
– čiapky so šiltom
– vojenskej obuvi
Slovenskú verziu uniforiem ozbrojených síl vníma Peter ako jednu z najkrajších vojenských uniforiem na svete. „V uniforme sa cítim pohodlne a nosím ju zväčša rád, dizajn, spracovanie aj materiál je kvalitný a dostatočne odolný.“ Čo však uniforme vyčíta, je nedostatočná vzdušnosť, keďže v lete je v nej podstatne viac horúco ako v civilnom oblečení, a farebná nestálosť. Už po roku uniforma stratila svoj pôvodný odtieň zelenej farby.
S výzorom aktuálnej vojenskej uniformy je teda spokojný, prezrádza nám však, že často sa vizuál uniformy v jeho profesii ani nemení, bolo by to totiž zbytočné. Dôležitou súčasťou vojenského pracovného odevu je splynúť s prirodzeným prostredím krajiny, čo aktuálne dokonale spĺňa. „V ére samostatného Slovenska je to náš druhý dizajn, prvý bol vzor 97 a dnes sa stále využíva vzor 2007. Pred vzorom 97 sa používal vzor 85, bol to vzor Československej ľudovej armády.“
Aj Peter nám potvrdzuje dôležitosť uniforiem v povolaniach. Minimálne v takých dôležitých profesiách ako policajt, hasič, vojak či záchranár. Pre ľudí by bolo mätúce, ak by sa pri zásahoch ničím neodlišovali od ľudí v civilnom oblečení.
Jemu osobne sa najviac zo všetkých profesijných rovnošiat páči hasičská zásahová uniforma, o ktorej nám takmer básnil. A aj keď svoju vojenskú uniformu nosí rád, nemyslí si, že práve tá pridáva na atraktivite. Ľuďom sa však uniformy páčia a Peter na ňu dostáva skôr pozitívne ohlasy.
Na otázku, či niekedy zneužil výzor v uniforme vo svoj prospech, nám so smiechom prezrádza, že na to nepotrebuje uniformu. Odpoveď však dostávame zápornú: svoju profesiu berie vážne a zodpovedne.
Pokiaľ ide o nosenie pracovnej rovnošaty, aj vojaci musia dodržiavať nariadenia a riadiť sa nimi, obdobne ako policajti. Pri nástupe do zamestnania „každý vojak dostane dvakrát komplet obloženie maskáčov, jednu slávnostnú uniformu, jednu letnú a jednu zimnú obuv a mnoho ďalšieho príslušenstva a ošacovacích doplnkov a výstroja“.
Peter nám vysvetľuje systém, podľa ktorého si vojak môže zabezpečiť nový kus odevu v prípade opotrebovania či zničenia toho dostaného. „Ak si vojak potrebuje doplniť niečo z výstroja, musí na to využívať tzv. body, za ktoré si nakupuje všetko, čo potrebuje (ak tým výstrojné sklady disponujú). Vojak obdrží prvé body až po dvoch odslúžených rokoch. Ak však nemá body napríklad na nové nohavice alebo ich vo výstrojnom sklade nemajú, musí si ich zohnať na vlastné náklady a nikoho nezaujíma odkiaľ a ako.“
