Richard Sulík v minulosti nevidel dôvod zúčastňovať sa na referende o rodine.
„Ísť k referendu je zabíjanie času. Ja sa budem radšej sánkovať so svojimi deťmi,“ povedal predseda SaS Richard Sulík podľa Tlačovej agentúry SR v roku 2015. Referendum odmietli aj ďalší podpredsedovia strany Sloboda a solidarita.
„Strana SaS má vo svojom programe od začiatku bod registrované partnerstvá a toto v tom programe ostane. Teraz neviem povedať, či to bude o tri mesiace alebo o dva, o päť, ale rozhodne sa témy registrovaných partnerstiev nevzdávame,“ dodal vtedy predseda strany, ktorá sa pred voličmi prezentovala ako liberálna.
Dnes návrhy za zlepšenie práv homosexuálov svojich kolegov z SaS nazýva „opičky“.
- Čoho sa týkalo referendum, ktoré odmietol Richard Sulík komentovať.
- Prečo chce podporiť referendum o odvolávaní svojej vlády.
- Ako reagujú ostatní koaliční partneri.
- Prečo je podľa ústavného právnika takéto referendum Fica a Pellegriniho o predčasných voľbách protiústavné.
- Prečo je podľa sociológa pre Roberta Fica a Petra Pellegriniho výhrou akákoľvek alternatíva a akú rétoriku rozbehol šéf Smeru ešte predtým, ako Ústavný súd vôbec rozhodol.
Vo februári 2015 sa uskutočnilo tzv „referendum za rodinu“. Slovákov sa autori petície z Aliancie za rodinu pýtali, či súhlasia s tým, aby sa manželstvom nemohlo nazývať žiadne iné spolužitie osôb okrem zväzku medzi jedným mužom a jednou ženou, či súhlasia s tým, aby párom alebo skupinám osôb rovnakého pohlavia nebola umožnená adopcia a následná výchova detí, a či súhlasia s tým, aby školy nemohli vyžadovať účasť detí na vyučovaní v oblasti sexuálneho správania či eutanázie, ak ich rodičia alebo samotné deti nesúhlasia s obsahom vyučovania.
„Ja určite k referendu pôjdem, lebo je to nástroj priamej demokracie, ktorý sme vždy podporovali,“ vyhlásil Sulík v diskusnej relácii Na telo.
Účasť bola len o málo vyššia ako 20 % a referendum úspešné nebolo. V tom čase ho podľa očakávaní nepodporili ani poslanci zo strany Sloboda a solidarita na čele s predsedom Richardom Sulíkom.
„Nástroj priamej demokracie, ktorý sme vždy podporovali“
Dnes už Sulík rétoriku zmenil, aj keď tentoraz za petíciou opäť nestoja jeho politickí kolegovia. Netají sa tým, že sa mieni zúčastniť na referende, ktorým chcú Robert Fico a Peter Pellegrini ako spoluorganizátori povaliť vládu.
„Ja určite k referendu pôjdem, lebo je to nástroj priamej demokracie, ktorý sme vždy podporovali,“ vyhlásil Sulík v diskusnej relácii Na telo.
Dodal, že si je vedomý toho, že referendum o predčasných voľbách s veľmi vysokou pravdepodobnosťou nebude úspešné, keďže nálada na Slovensku sa po odchode Igora Matoviča z postu predsedu vlády výrazne upokojila a Eduard Heger zatiaľ vedie vládu zodpovedne.
„Ukáže sa, že tam nepríde ani polovica ľudí, a som pripravený sa o to aj staviť. No ja som politik a člen vlády, a preto svojou neúčasťou nechcem dávať najavo a vysielať signál, že by som nesúhlasil s referendom ako nástrojom,“ povedal v TV Markíza.
Hovorkyňa Richarda Sulíka Katarína Matejková sa vyjadrila len k predmetu referenda z roku 2015. Či v tom čase predseda SaS považoval alebo nepovažoval referendum za „nástroj priamej demokracie“, preto nie je jasné. „V roku 2015 išlo o referendum s témami, ktoré strana SaS považovala za škodlivé pre rodinu a dlhodobo na to upozorňovala,“ napísala pre Refresher.
O referende už rozhoduje Ústavný súd a Fico s Pellegrinim majú muníciu
Ústavný súd dostal 13. mája podanie od prezidentky, ktorá požiadala o posúdenie ústavnosti predmetu navrhovaného referenda o skrátení volebného obdobia. Na rozhodnutie má 60 dní. Je teda otázkou pár týždňov, kedy sa dozvieme závery o ústavnosti otázky týkajúcej sa skrátenia volebného obdobia.
Na petícii za vyhlásenie referenda o predčasných voľbách je presne 585 816 podpisov. Občanov sa chcú v referende pýtať, či súhlasia s tým, aby sa skrátilo ôsme volebné obdobie Národnej rady SR tak, aby sa parlamentné voľby vykonali do 180 dní odo dňa vyhlásenia výsledkov referenda.
Referendum v posledných mesiacoch propagovali a spoluorganizovali (každá osve) strany Smer, Hlas a SNS. Sám Robert Fico točil videá, ako pomáha s obálkami. Celá iniciatíva je teda do značnej miery spolitizovaná. Nech už dopadne podanie na ÚS akokoľvek, Fico a Pellegrini majú ako opoziční poslanci muníciu. „Ide o vynikajúcu komunikačnú tému. Nech už bude vývoj, aký chce, každá z možností je dobrá. Či už prezidentka referendum vyhlási, alebo sa obráti na Ústavný súd, opozičným stranám dá príležitosť komunikovať,“ povedal pre Refresher sociológ a šéf výskumnej agentúry AKO Václav Hřích.
Ak sa aj referendum neuskutoční, opoziční poslanci budú tvrdiť, že ho zastavila prezidentka Zuzana Čaputová s cieľom pomôcť súčasnej koalícii. Začali dokonca skôr, ako rozhodnutie zo súdu prišlo. „Ak sa referendum nebude konať, plnú politickú zodpovednosť za to bude niesť Čaputová,“ povedal Robert Fico.
Opoziční poslanci Erik Tomáš a Tomáš Taraba vraj majú indície, že Ústavný súd referendovú otázku o skrátení volebného obdobia súčasnej vlády označí za protiústavnú. Nepovedali však odkiaľ.
„Súhlasíte s tým, aby sa skrátilo VIII. volebné obdobie Národnej rady Slovenskej republiky tak, aby sa voľby do Národnej rady Slovenskej republiky vykonali do 180 dní odo dňa vyhlásenia výsledkov tohto referenda?“
Prečo môže byť referendum protiústavné?
Ústavný právnik Vincent Bujňák si myslí, že referendum je protiústavné z viacerých dôvodov. Pri prvom argumente sa opiera o ústavu, v ktorej sa hovorí, že predmetom referenda nemôžu byť základné práva a slobody, dane, odvody a štátny rozpočet. Viaceré výklady podľa Bujňáka hovoria, že výkon mandátu poslanca patrí medzi jeho základné právo.
Aj bývalý predseda Ústavného súdu ČSFR Ernest Valko ešte v roku 2004 skonštatoval, že existuje základné právo na neskrátený výkon mandátu. „Keďže právo na plné funkčné obdobie predstavuje základné právo poslancov NR SR a prostredníctvom nich aj ich voličov, je otázka skrátenia funkčného obdobia poslancov vylúčená z predmetu referenda,“ skonštatoval podľa Bujňákových slov Valko.
Existuje ešte jeden, silnejší argument, na ktorý Bujňák upozornil. Tvrdí, že preskúmal ústavy 47 štátov Rady Európy. Z nich iba 2 – Lotyšsko a Lichtenštajnsko umožňujú odvolanie svojho celoštátneho parlamentu, pričom majú takúto možnosť explicitne napísanú v ústave.
„Ostatné štáty v Európe to neumožňujú. Ústavný súd v Maďarsku v roku 1993 dokonca povedal, že takéto referendum je protiústavné,“ hovorí Bujňák a dodáva, že s týmto právnym názorom sa stotožňuje aj Benátska komisia (rešpektovaný poradný orgán Rady Európy, pozn. red.).
Na druhej strane, ústavný právnik Radoslav Prochádzka si myslí, že tieto argumenty nemusia automaticky znamenať protiústavnosť. „... tieto argumenty úplne opomínajú základnú úlohu Ústavného súdu dbať o zachovanie právnej istoty aj – a vlastne predovšetkým – tým, že bude v analogických veciach rozhodovať konzistentne a v súlade s doterajšou, predovšetkým plenárnou judikatúrou,“ napísal na svojom blogu v Denníku N.
Remišová: Keď sa skrátenie volebného obdobia malo týkať ich po vražde Jána Kuciaka a jeho snúbenice, označovali takéto pokusy priam za štátny prevrat
V reakcii na nedeľňajšie diskusie, v ktorých vystupoval aj Richard Sulík, Veronika Remišová ako predsedníčka jednej z koaličných strán napísala, že referendum svojou osobnou účasťou nepodporí.
Referendum o predčasných voľbách je podľa Remišovej iba výsledkom pokrytectva šéfa Smeru-SD Roberta Fica a predsedu mimoparlamentnej strany Hlas-SD Petra Pellegriniho.
„Keď sa skrátenie volebného obdobia malo týkať ich po vražde Jána Kuciaka a jeho snúbenice, označovali takéto pokusy priam za štátny prevrat. Naopak, vždy keď prehrali voľby a neboli vo vláde, ich hlavná náplň práce v opozícii bola organizácia alebo podpora referenda o predčasných voľbách. Takéto referendum bolo dvakrát pre nízku účasť neplatné a som presvedčená, že teraz to dopadne rovnako,“ uviedla Remišová.
Podporovať „zvrátenú politiku Fica a Pellegriniho“ Remišová nemieni. „Ak Ústavný súd náhodou rozhodne o ústavnosti referenda o predčasných voľbách, takúto politiku a pokrytectvo nebudem podporovať, a preto sa na referende na rozdiel od mojich koaličných partnerov nezúčastním,“ uzavrela Remišová.
Hnutie OĽaNO v stanovisku uvádza, že rešpektuje rozhodnutie Richarda Sulíka ako občana Slovenskej republiky. Jasne sa nevyjadrilo, či členovia poslaneckého klubu podporia referendum svojou účasťou. „Je slobodným rozhodnutím každého dospelého občana, či sa chce na referende zúčastniť, a nevidíme dôvod to komentovať. Hoci túto iniciatívu Fica a Pellegriniho vnímame ako pokus o zneužitie ľudí na zvrátenie nástupu spravodlivosti a právneho štátu, na rozdiel od spomínaných pánov naše hnutie inštitút referenda dlhodobo podporuje a myslíme si, že ľudia podpísaní v petícii majú na jeho uskutočnenie plné občianske právo,“ napísalo tlačové oddelenie OĽaNO portálu TV Noviny.
Hovorkyňa strany Sme rodina na otázku Refresheru o účasti na referende odpovedala nekonkrétne. „Zatiaľ nie je jasné, či referendum vôbec bude. Ak ho vyhlásia za ústavné, tak potom sa o tom budeme rozprávať na klube,“ napísala.
Podobne sa vyjadril aj predseda hnutia. „Keď raz 600-tisíc ľudí chce toto referendum, tak nech je,“ odpovedal nedávno Boris Kollár.
