Spravodajský portál pre modernú generáciu, ktorá sa zaujíma o aktuálne dianie.
Zaujíma ťa aktuálne dianie? Správy z domova aj zo sveta nájdeš na spravodajskom webe. Čítaj reportáže, rozhovory aj komentáre z rôznych oblastí. Sleduj Refresher News, ak chceš byť v obraze.
Kliknutím na tlačidlo ťa presmerujeme na news.refresher.sk
24. júla 2016, 1:53
Čas čítania 0:00
Michal Beňo

Anglická občianska vojna: Zatmenie nad britskou monarchiou, ktoré spečatilo osud bezohľadného vládcu

ZAUJÍMAVOSTI ANGLICKO HISTÓRIA
Uložiť Uložené

Pád monarchie a nastolenie republiky pod vládou lorda protektora.

V 30-tych a 40-tych rokoch 17. storočia sa v kontinentálnej Európe odohrával jeden z najkrvavejších konfliktov tohto svetadiela – Tridsaťročná vojna. Na Britských ostrovoch však v tomto období panoval relatívny pokoj, minimálne čo sa týka vzťahu k medzinárodným udalostiam, keďže sa Anglicko do tohto konfliktu zapojilo iba krátko, v rokoch 1625 až 1630 a aj to za cenu veľkých materiálnych a ľudských strát. Oveľa väčšia hrozba pre kráľa Karola I. prichádza zvnútra štátu, vo všetkých častiach monarchie sa začínajú ozývať nespokojné hlasy volajúce po zmene a nastolení nového režimu.  

Dôvodov prvotných nepokojov bolo viacero, jedným z najvážnejších bolo nepochybne kráľove bezohľadné presadzovanie náboženských reforiem. Škótsko, podobne ako Anglicko, bolo protestantské, avšak miestni cirkevní hodnostári patrili k tzv. puritánom, teda zástancom tradičnej viery, odmietajúcim akékoľvek zmeny. Keď sa teda Karol I. pokúsil zaviesť v Škótsku novú verziu Knihy modlitieb, narazil na prudký odpor vo forme menšieho ozbrojeného konfliktu, tzv. Vojny biskupov, v ktorej po brutálnych bojoch fanatickí škótski puritáni nakoniec zvíťazili a vydobyli si v krajine dominantné postavenie. Na druhej strane Írsko, aj keď v područí anglického kráľa a jeho miestodržiteľov, si užívalo relatívnu náboženskú slobodu a nedotknuteľnosť. Avšak po problémoch so Škótmi začali írski katolíci cítiť oprávnené obavy, že sa Karol pokúsi zaviesť celoplošný protestantizmus aj v ich zemi, a tak rozpútali šialené povstanie v írskej provincii Ulster, kde na znak odporu bezcitne zmasakrovali niekoľko tisíc protestantských prisťahovalcov.

Anglická občianska vojna: Zatmenie nad britskou monarchiou, ktoré spečatilo osud bezohľadného vládcu
Zdroj: www.telegraph.co.uk

Podpory reforiem sa Karol nedočkal ani v Londýne, nakoľko sa často dostával do konfliktu s „nelojálnym“ parlamentom. Ten v tomto období nemal ešte dominantné postavenie, kráľ ho de facto mohol zvolávať svojvoľne a využíval ho najmä ako zdroj príjmov na financovanie svojho zhýralého životného štýlu. Politické a náboženské pomery v kráľovstve však upevnili parlamentnú moc a keď bol v roku 1640 opäť zvolaný (tzv. Dlhý parlament), začal si nárokovať požiadavky, ako napríklad zrušenie kráľovho práva parlament zvolávať a rozpúšťať bez súhlasu jeho členov, striktnejšie rešpektovanie svojich uznesení či zväčšenie právomocí. Karol I. odmietal parlamentu udeliť široké výsady, nezhodol sa s ním ani na tom, kto bude veliť vojsku vyslanému proti rebelujúcemu smaragdovému ostrovu. Namiesto dohody s parlamentom monarcha zvolal ozbrojencov pod vlastnou vlajkou, čím definitívne uvrhol krajinu do občianskeho konfliktu. Začala sa tak prvá fáza anglickej občianskej vojny, v ktorej proti sebe primárne stáli dva mocenské bloky – rojalisti naklonení kráľovi a parlamentaristi na čele so Sirom Thomasom Fairfaxom a Oliverom Cromwellom.

Anglická občianska vojna: Zatmenie nad britskou monarchiou, ktoré spečatilo osud bezohľadného vládcu
Zdroj: en.wikipedia.org

K prvému výraznejšiemu konfliktu strán došlo v bitke pri Edgehill, 23. októbra 1642. Tento ozbrojený stret ukázal, že ani jedna zo strán zatiaľ nemá početnú ani materiálnu výhodu, nakoľko skončila nerozhodne. Kráľa podporoval sever a západ Anglicka, rovnako aj Wales (neskôr aj Írsko), za parlamentom stáli bohatšie regióny na východe a juhu, rovnako aj finančné a kultúrne centrum krajiny, Londýn. Po desiatkach lokálnych bojov dochádza koncom roka 1643 k výraznému zvratu, keď parlament modernizuje armádu a uzaviera vojenské spojenectvo so škótskymi protestantmi, ktorí definitívne zvrátia misku váh na jeho stranu. Časť kráľových vojakov navyše bojovala proti rebelom v Írsku a nemohli sa zapojiť do bojov na anglickej pevnine. Porážka rojalistov v bitke pri Marston Moor, 2. júla 1644, znamenala ich definitívne vypudenie zo severného Anglicka, odteraz ovládané koalíciou Škótov a parlamentaristov. Absolútnym klincom do rakvy pre zástancov monarchie v prvej fáze vojny bola prehra v bitke pri Naseby, 14. júna 1645, kedy sa kráľ vydal do rúk Škótov, nakoľko prechovával nedôveru k znepriateleným parlamentaristom.

Anglická občianska vojna: Zatmenie nad britskou monarchiou, ktoré spečatilo osud bezohľadného vládcu
Zdroj: blog.ipostparcels.com

Aj zo zajatia však Karol I. spriadal plány, ako sa dostať opäť na trón. Dohodol sa so Škótmi, ktorí v prvej fáze bojovali proti nemu, že v Anglicku zavedie škótske protestantské presbyteriánstvo výmenou za ich silné vojsko. Začala sa tak krátka, druhá fáza občianskej vojny, trvajúca necelý rok od februára 1648 do januára 1649. V júli 1648 vtrhli Škóti, teraz už na strane roajalistov, do Anglicka, avšak o mesiac neskôr v krvavej bitke pri Prestone boli definitívne porazení. Víťazní parlamentaristi už stratili akúkoľvek ľútosť voči Karolovi, vyhlásili ho za tyrana, odsúdili a 30. januára 1649 popravili. Sťatím bývalého kráľa sa začala tretia a zároveň posledná fáza anglickej občianskej vojny. Na čelo rojalistickej armády, ktorá bola teraz z valnej väčšiny už iba škótska, sa postavil princ Karol, syn Karola I. V roku 1650 sa v Bredskej dohode zaviazal splniť sľub svojho otca a zaviesť presbyteriánstvo v celom Anglicku, na oplátku požadoval vernosť Škótov a plnú moc nad ich armádou. Na čele parlamentaristov stál už Oliver Cromwell, ktorý medzitým stihol potlačiť najväčšie nepokoje v Írsku a mal tak voľné ruky na vysporiadanie sa so zvyškami nepriateľov republiky.

Anglická občianska vojna: Zatmenie nad britskou monarchiou, ktoré spečatilo osud bezohľadného vládcu
Zdroj: www.military-prints.com

Jeho prvá výprava do severnej časti ostrova sa skončila bitkou pri Dunbare, 3. septembra 1650. Aj keď čelil početnej presile rojalistov, vďaka modernej armádedobrému veleniu dokázal nepriateľa poraziť a utrpel pri tom len minimálne straty. Zdalo sa, že bratovražedná vojna je na konci, avšak Karol sa pokúsil ešte o jeden zúfalý vojenský akt, pričom v roku 1651 bol definitívne korunovaný za kráľa Škótov (ako Karol II.), čo mu dalo vysnívanú absolútnu moc nad protestantskými vojakmi. Pod jeho velením rojalistická armáda vtrhla do rodného kraja s takmer nemožným cieľom dobyť Londýn. Čelila však početnej prevahe parlamentaristov, ktorí navyše oplývali oveľa väčším materiálnym a finančným zázemím, čiže o neúspechu tejto výpravy bolo už vopred rozhodnuté. Aj napriek týmto nepriaznivým faktorom sa Karolovi II. podarilo dostať až do samotného srdca Anglicka, kde bol v bitke pri Worcesteri, 3. septembra 1651, definitívne rozdrvený. V tomto ozbrojenom strete činila armáda rojalistov zhruba 15,000 mužov, zatiaľ čo Oliver Cromwell disponoval silou o dvojnásobnom počte. Dve tretiny rojalistickej armády bolo zajatých, zhruba tri tisícky ich padli a zvyšok utiekol. Na druhej strane, budúci Lord Protektor stratil len niečo cez dve stovky vojakov.

Anglická občianska vojna: Zatmenie nad britskou monarchiou, ktoré spečatilo osud bezohľadného vládcu
Zdroj: www.military-prints.com

Po bitke Karol II. utiekol do Francúzska, čím sa parlament stal de facto vládcom Anglicka. Nepokoje  pokračovali ešte istú dobu, ako v Škótsku, tak v Írsku, avšak Cromwell ich hravo potlačil a ako novo titulovaný lord protektor sa postavil na čelo republiky. Nebol to však definitívny koniec silnej ostrovnej monarchie, Karoll II. sa do krajiny v roku 1660 vrátil a o rok neskôr bol korunovaný za kráľa, čím sa dynastia Stuartovcov opäť dosadila na trón. Predpokladá sa, že počas bojov prišlo Anglicko o zhruba 10% svojho obyvateľstva. Zároveň sa jednalo o posledný občiansky konflikt na pôde Anglicka (nie však Škótska či Írska), ktorý upevnil moc parlamentu a obmedzil právomoci absolutistického vládcu.

Späť
Zdieľať
Diskusia