Podarí sa našim dvom krajinám niekedy zopakovať takýto úspech?
Už o pár dní sa vo Francúzsku rozhoria naplno boje o miesto na futbalovom výslní. Európsky šampionát je príležitosťou zažiariť, a nebudú na ňom chýbať ani Slovensko či Česko. Presne pred štyridsiatimi rokmi sa však stalo niečo, na čo si už dnes takmer nikto nepamätá, ale bol to najväčší úspech našej reprezentácie. Vtedajšia reprezentácia ČSSR totiž ovládla Euro 1976 a priviezla domov trofej, o akej hráči dovtedy (a aj doteraz) mohli len snívať. Ako k tomu došlo?
Najprv sa treba vrátiť do spomínaného roku 1976. Futbal totiž vtedy vyzeral celkom inak ako teraz. Aj keď sme mali niekoľko hráčov vynikajúcich kvalít, nemohli len tak prestúpiť do Realu Madrid či Barcelony. V tom období totiž stále vládol socializmus a samotný pobyt za hranicami bol pre väčšinu hráčov sviatkom. Nehovoriac o akýchkoľvek nádejach na prestup do západných veľkoklubov.
Väčšina z nich teda mohla na akýkoľvek prestup do atraktívnejších súťaží na západe zabudnúť. To však malo tú výhodu, že veľa hráčov hrávalo spolu v domácich kluboch. Vtedajšie hviezdy našej reprezentácie, ktorí hrali na Slovensku, mali viacej priestoru na zohranie sa a veľa z nich hrávalo spoločne v kluboch. Len zo Slovanu vtedy reprezentovalo až 7 hráčov. Tých doplnili ďalšie skupinky z klubov ako Inter, pražská Dukla či Slavia.
Netreba zabúdať na to, že jadro vtedajšej reprezentácie tvorili Slováci. Zo základnej zostavy finále ich bolo dokonca sedem (a ôsmy Jurkemik bol striedajúcim hráčom). Špičke európskeho futbalu vtedy motal hlavy svojimi kľučkami Marián Masný, slovanistická legenda, ktorú si dnes pamätá naozaj málokto. Vo svojej dobe však išlo podľa pamätníkov o jedného z najlepších krídel v Európe a možno aj na svete.
Štvorčlenná obrana bola taktiež postavená na Slovákoch – kapitánsku pásku si navliekol Anton Ondruš, na krajoch operovali Pivarník a Čapkovič. Jediným zástupcom Spartaku Trnava bol záložník Karol Dobiaš, jeho kolega v strede poľa Jozef Móder bol zasa hráčom Košíc. Slovenská liga vtedy naozaj prekypovala kvalitnými hráčmi, z ktorých veľká časť hrávala spoločne v Slovane. Z ich súhry sa tak dalo ťažiť aj v národnom mužstve.
Samozrejme, že významnú úlohu zohrali aj hráči pôvodom z Čiech. Koniec koncov to, podľa čoho si na tento úspech občas spomenieme, predviedol vo finále stredopoliar Dukly Bohemians Praha, Antonín Panenka. V útoku sa k nemu pridal aj legendárny Zdeněk Nehoda a veľmi dôležitým článkom zostavy bol aj bránkar Ivo Viktor. Bez nich by tento úspech nebol nikdy možný – nehovoriac o trénerovi, ktorým bol český mág Václav Ježek. Ten neskôr trénoval dokonca Feyenoord Rotterdam či FC Zurich.
Euro sa v roku 1976 hralo celkom iným formátom, ako ho poznáme dnes. Na záverečný turnaj sa kvalifikovali len štyri mužstvá, na ktoré tak čakalo rovno semifinále a neskôr buď finále, alebo zápas o tretie miesto. Hrali sa tak len štyri zápasy. Cesta za pohárom tak bola značne kratšia ako dnes – bolo však neskutočne ťažké sa na turnaj kvalifikovať (Československu sa to v deviatich pokusoch podarilo len trikrát – vždy si však odniesli cenný kov).
Ďalším problémom bolo, že na záverečný turnaj sa dostala len naozajstná špička. Tí najlepší, kde neexistovali slabé mužstvá a hralo sa úplne o všetko od prvej minúty. Tímy, ktoré doplnili na turnaji ČSSR boli Holandsko, domáca Juhoslávia a obhajca trofeje, Západné Nemecko. Za Holanďanov vtedy hrala dnes už zosnulá legenda a pravdepodobne najlepší hráč svojej doby, Johan Cruyff. Juhosláviu hnali dopredu tisíce domácich fanúšikov. A Nemci? Tí mali vo svojej zostave hneď niekoľko superhviezd – od „Kaisera“ Beckenbauera až po gólovú mašinu Uliho Hoenessa.
Čechoslovákov tak na Eure čakala veľmi náročná úloha. 16. júna sa na štadióne v Záhrebe mali stretnúť s Holanďanmi. Tí mali naozaj nabitý káder a naši do zápasu nevstupovali v úlohe favorita. Iróniou osudu však je, že v tomto zápase nevstrelili ani gól – aj napriek výsledku 3:1. Kurióznym hrdinom sa totiž stal kapitán Ondruš. V 19. minúte nádhernou hlavičkou usmernil Panenkov priamy kop do brány – a o necelú hodinu neskôr sa len nešťastne prizeral ako sa lopta po jeho zákroku dostala do vlastnej siete. Našťastie preňho (a aj pre všetkých ostatných hráčov a fanúšikov), v predĺžení dokázali obranu Holandska rozobrať Veselý aj Nehoda. Postup do finále bol na svete!
Vo finále nás čakalo Západné Nemecko, ktoré taktiež po predĺžení zdolalo Juhosláviu 4:2, keď prehrávali už o dva góly. Hetrikom sa v tom zápase blysol Dieter Müller. Pred zápasom sa našim a Nemcom dávali vyrovnané šance - našich zdobil výborný tímový výkon v semifinále a aj domáce publikum im držalo palce. Na štadióne Crvenej Zvezdy v Belehrade sa finálovému zápasu prizeralo vyše 30 tisíc divákov. A že sa bolo na čo pozerať – reprezentácia ČSSR viedla totiž po góloch Švehlíka a Dobiaša v 25. minúte už 2:0! Strelec Müller sa však opäť raz ukázal a krásnym volejom znížil na 2:1.
KVÍZ: Červení diabli či Pusinky. Poznáš prezývky známych futbalových klubov?
17. marca 2024, 11:00
Vyše hodiny hry naši reprezentanti hájili jednogólový náskok a darilo sa im to naozaj dobre. Nemci však nie sú známi tým, že by sa vo futbalových zápasoch spokojili s prehrou. Tak tomu nebolo ani 20. júna v Belehrade. V 89. minúte si na rohový kop naskočil nepokrytý Holzenbein a poslal loptu za bezmocného Viktora. Tak ako všetky zápasy na tomto Eure, aj tento šiel do predĺženia. V ňom však žiadny ďalší gól nepadol.
Penaltový rozstrel vo finále – to je vždy neuveriteľná lotéria, kde sa hrá o to, kto ako prvý stratí nervy. Prípadne aj o tom, ktorý brankár sa vytasí s neuveriteľným zákrokom. Naši reprezentanti však premieňali jeden kop za druhým. Masný a Jurkemik s obrovským prehľadom do pravého horného rohu, Ondruš do pravého dolného. Nehoda si dokonca dovolil napáliť loptu priamo do stredu, čo však brankár Maier absolútne nečakal. Nemci boli taktiež suverénni – až do penalty Uliho Hoenessa. Ten bránu prestrelil.
Na biely bod si po ňom postavil loptu hráč Bohemians Praha s nezameniteľnými fúzikmi – Antonín Panenka. To, čo predviedol, sa stalo legendou. Jeho pokutový kop, ktorý umiestnil do stredu brány pomalým padáčikom rozhodol o tom, že Československá reprezentácia vystúpila na futbalový trón vtedajšej Európy. „Vršovický dloubák“, ako ho volali u nás, či jednoducho „panenka“ v zahraničí, sa stal už navždy pojmom. Koniec koncov, Panenkovi a jeho penalte sme venovali už aj samostatný článok.
S pomenovaním vršovický dloubák prišli československí novinári, keďže Panenka pôsobil v Bohemke, svetové média hovorili napríklad o padajúcom liste a francúzski novinári prišli napríklad s označením "futbalový básnik". Nemci cítili krivdu, že v rozhodujúcom okamihu si z nich Panenka spravil srandu, avšak samotný brankár Západného Nemecka to pri neskorších stretnutiach s Panenkom vždy zobral s úsmevom pri spoločnom spomínaní na šampionát.
Napodobniť takéto prevedenie pokutového kopu skúša odvtedy mnoho hráčov a niektoré vyšli naozaj excelentne. Zidane si túto parádu dovolil vo finále Majstrovstiev sveta proti Taliansku, Sanchez nedávno vo finále Copa América, svoju genialitu predviedol napríklad aj Pirlo, no a Messiho penaltu považuje samotný Panenka za tú úplne najlepšiu, ešte lepšiu ako jeho. U mňa osobne však vyhráva originál, keďže s tým prišiel ako prvý, a to hneď pri najdôležitejšom okamihu jeho kariéry.
Sám veľký Zidane si trúfol dokonca vo finále MS
K elegánovi Pirlovi takáto penalta jednoducho pasuje
Aj Lionel sa pridal a nesklamal
Finále Copa America? Pre Alexisa žiaden problém
Nie je však každý deň nedeľa (aj keď dnes je)
Panenka a jeho penalta sa stala synonymom odvahy v momente, kedy ide o všetko. Nič podobné si nikto pred ním nedovolil predviesť – nehovoriac o dôležitosti situácie, kedy sa k tomuto kopu odhodlal. Po ňom sa o túto penaltu pokúšalo obrovské množstvo hráčov. Messi, Zidane, Totti a ďalší futbaloví velikáni vzdali týmto spôsobom hold záložníkovi, ktorý túto penaltu trénoval už niekoľko mesiacov pred turnajom a bol rozhodnutý, že ju použije, ak sa k penalte dostane. Je však niečo celkom iné skúšať si to na tréningu (s brankárom Dukly sa vsádzali o horalky a pivo, ako sám hovoril neskôr) a vo finále Eura.
Hádam pre všetkých zúčastnených futbalistov v drese ČSSR išlo o najväčší úspech ich kariéry. Naša vtedajšia reprezentácia už mala na svojom konte tretie miesto z Eura o 16 rokov skôr a tento výkon zopakovala aj na Eure 1980. Po rozdelení na dve krajiny sa Českej Republike podarilo postúpiť ešte do finále v roku 1996 – tam však už zjednotenému Nemecku podľahli v predĺžení. Do semifinále sa im podarilo preniknúť aj pred dvanástimi rokmi, tam však podľahli neskorším prekvapivým víťazom z Grécka.
A Slovensko? To sa v ére samostatnosti na Euro dostalo až tento rok. Čo tam na našich čaká? Predovšetkým náročná skupina s Anglickom, Walesom a Ruskom. 40. výročie finálového úspechu pripadá na deň, kedy naši chlapci budú o postup proti Angličanom – a ako lepšie vzdať hold legendárnej výhre, než pridať ďalšiu?
