Karol Voltemar vyrazil na cestu za šťastím na dvoch kolesách, vďaka čomu môže obdivovať všetky krásy našej Zeme bezprostredne.
Aj dnes budeme pokračovať v snáď nikdy nekončiacej sérii rozhovorov so Slovákmi, ktorí sa rozhodli hľadať zmysel života v cestovaní. Tentokrát sme si pre vás pripravili rozhovor s Karolom Voltemarom, rodákom z nášho hlavného mesta, kde však už nejaký ten rok nepôsobí. Popri svojom podnikaní sa rozhodol, že si zbalí všetky potrebné veci a vydá sa na odvážnu expedíciu naprieč celým svetom. V pláne bolo precestovať všetky kontinenty, čo sa mu zatiaľ úspešne darí. Ak vás teda zaujíma, ako jeho cestovanie približne vyzerá a ako sa zmenil jeho pohľad na svet, určite nevynechajte ani oficiálnu stránku či facebook jeho cestovateľského projektu, avšak teraz už prejdime k samotnému rozhovoru.
Zdravím, na začiatok sa nám v krátkosti predstav, teda, kto vlastne si a čo robíš.
Ahoj, som Karol. Momentálne cestujem na bicykli okolo sveta. Na cestu som vyrazil 1. mája 2013 a niekoľko rokov som sa na ňu pripravoval. Cesta samotná už po takmer troch rokoch bude finišovať. Ostáva necelý pol rok cestovania po Argentíne, Brazílii, Maroku a Európe. Doteraz som precestoval na bicykli (aj lietadlom, loďou, busom, vlakom, peši alebo stopom) za takmer 3 roky 46 krajín. Čisto na bicykli sa blíži okrúhlych 60000 km. Inak sa venujem profesne marketingu na internete, podnikám, mám rád hudbu, šport a hry. Cestou niečo málo fotím.
Na našom webe sa už objavilo množstvo rôznych cestovateľov, ktorí boli niečím špecifickí a tvoje dobrodružstvo nie je výnimkou. Rozhodol si sa vydať na expedíciu celým svetom na bicykli. Má tvoja cesta nejaký vytýčený cieľ?
Cieľ je jasný, dôjsť živý a zdravý do cieľa a cestou poznať to medzi štartom a cieľom. Na bicykli je to hlavne o spoznávaní nie miest, ale toho, čo leží na ceste medzi nimi. V mojom prípade spoznať seba a život, ľudí v jednotlivých krajinách, ktoré som navštívil. Nemám v cieľoch pomôcť nejakej charite a zbierať pre nich peniaze, ale skôr pomáham cestou priamo, ak niekto pomocnú ruku alebo nejaké financie potrebuje. Každopádne to je skôr na potešenie, ako reálna pomoc, lebo mám limitované možnosti.
Taký BHAG (orientačný cieľ, ktorý nám ukazuje ako sme pokročili na ceste k jeho splneniu) cesty bol 80000 km, aj keď kilometre v tomto prípade nie sú podstatné. Sú len ukazovateľom. Verím, že by sa aj tento cieľ podarilo splniť, ak by som cestou mal menej problémov s bicyklom, technikou a menej nehôd.
Mnohí si asi povedia, že musíš byť blázon a nemáš nič produktívnejšie na práci. Aký je však skutočný dôvod, pre ktorý si sa vydal naprieč celým svetom?
Skôr mám len iné priority ako ľudia, ktorí si to myslia. Rozhodne cestovanie otvára oči a rozširuje obzory, teda viem spoznať realitu vo svete nielen cez optiku internetu alebo medií. Ďalej mi to dáva čas sa zamýšľať sa nad tým, čo vidím, teda to je v dnešnej hektickej dobe veľmi cenné. Určite viac podnetov, riešenie problémov na ceste zlepšuje moje schopnosti, kreativity a môžem tvoriť. A určite je to výzva a tie mám rád, skúsiť prekonať seba a zažiť takéto dobrodružstvo na vlastnej koži nemám v živote veľmi často.
Nezdalo sa ti na začiatku, že si si možno naložil viac, ako sa dá zvládnuť?
Neviem, ako sa dá naložiť viac, ako sa dá zvládnuť. Tu sa nenakladá, skôr je to spôsob života na ceste, ktorý je odlišný od toho doma. Každý deň je iný a mení sa. Rozhodne som rád, že som prežil nehodu, keď na mňa padla vlečka z traktoru v Iráne. Vlastne neviem, ako je možné, že som ešte tu.
Si teda na dobrej ceste k splneniu pôvodného plánu?
Momentálne sa mi úplne pokazil bicykel a je nemožné už pokračovať s ním v Južnej Amerike, lebo pokazený ho nemám ako transportovať, a tak musím riešiť nový. Asi si zakúpim nejaký lacný, nech môžem cestu dokončiť v Afrike a Európe. Bez reálnej podpory v rámci technického zabezpečenia sa takého expedície len ťažko riešia, lebo v Južnej Amerike a Afrike je nízka dostupnosť rôznych bike komponentov.
Kde sa nachádzaš momentálne a čo všetko ťa ešte čaká?
Som na severe Argentíny a rozmýšľame s priateľmi ako doručiť ten bike o 13 dní do Maroka a kde kúpiť nový, lebo času je málo.
Pre niektorých si určite veľkou inšpiráciou. Čo by si teda poradil tým, ktorí by možno skúsili niečo podobné, avšak nemajú napríklad dostatok odhodlania?
Neviem, či ja som ten, ktorý by mohol niekomu radiť, ale ak sa pýtaš, tak pripravujem takú menšiu publikáciu na tému ako začať s cestovaním na bicykli, kde to zhrniem. Ak by som mal byť stručný, tak naplánovať si cestu, kúpiť bicykel a niečo pojazdiť, našetriť a dať výpoveď/dohodnúť sa v práci a vyraziť. Čas beží, tik tak... a netreba ho stráviť prácou na plnení snou iných, ale tých svojich. Hlavné je sa nevzdávať a ísť si za svojim cieľom.
Predpokladám, že taká cesta musí byť aj poriadne nákladná. Ako sa to dá zafinancovať?
Našetriť si a predať zbytočnosti, mať možnosť pre aktívny alebo mať zabehnutý pasívny príjem, dobre zainvestovať prácu alebo peniaze pred cestou, vedieť žiť lacno aj napriek tomu cestovať (stan, spacák je vo veľa ekonomicky vyspelejších krajinách lepšou voľbou), nešetriť na nesprávnom mieste (lebo na dlhej ceste ťa to môže dobehnúť, že sa zle stravuješ a pekné miesta by si nevidel),
Každú noc asi stráviš na inom mieste. Ktoré prebudenie bolo pre teba najpríjemnejšie? V ktorej krajine a prečo?
Tak je to rôzne, niekedy sa na jednom mieste zdržím, teraz som bol v Atacame asi 5 dní, lebo fakt je tam čo vidieť na bicykli aj bez. V Ázii Turecko, Thajsko, ostrov Lombok v Indonézii, V Amerike US, Kanada, Chile, potom Austrália, Zéland, Čína, Nepál - Himaláje a nie pre mňa naj destinácia, ale určite zážitok je India. Kľúčom je u mňa zaujímavosť krajiny, ľudia a kultúra, jedlo, príroda alebo možnosti na bicyklovanie cez krajinu, bezpečnosť (India by takmer vo všetkom prepadla, ale je to šok a fakt čosi iné), Čína bola tiež super iná a nepripadal som si tam ako turista, ale ten vzduch tam nie je najlepší.
Cestuješ hlavne na bicykli, čo nemusí byť v rozličných terénoch vždy jednoduché. Ako riešiš prípadné poruchy tvojho stroja niekde v teréne?
Závisí čo sa udeje, ak ma zrazí motorka, vlečka a bicykel je na šrot, jedine bus, stop alebo taxík do servisu a dať to dokopy, nové diely. Ak niečo ľahšie, čo spraviť viem, to opravím – brzdy, defekt. Kľúčom je situáciu rozriešiť čo najskôr, ale častokrát nie je kde kúpiť veci a musím sa vracať stovky kilometrov späť do väčšieho mesta alebo kvôli cene objednať z Európy. Určite by sa projektu žišiel kvalitný partner na technické vybavenie a podporu počas celej cesty, to by mi určite zlepšilo podmienky na ceste. Takto strácam v podstate už tisícky eur a drahocenný čas, ak sa niečo vážnejšie stane.
Chystáš sa, prípadne navštíivil si aj extrémne podmienky? Či už zima alebo teplo.
Trasu som naplánoval tak, aby som bol väčšinou v teple, ale počas niekoľkých nocí bolo aj do -10 stupňov, najmä pri trekoch v horách - Himaláje, Kackar.
Myslíš často na domov a Slovensko? Čo bude prvé, čo spravíš, keď sa vrátiš domov?
Domov ako taký nemám, lebo som sa ho musel vzdať, aby sa mi lepšie išlo. Slovensko mi nechýba veľmi, ale určite mi chýbajú ľudia, ktorí sú mi blízki, rodina, priatelia, ale ako vravím, teraz to musím brať tak ako to je v rámci mojich možností. Spravím, čo mi prvé napadne, ale konkrétne nejaký rituál nemám.
Aké sú tvoje plány do budúcnosti, teda napríklad, čo máš v pláne po návrate z cesty?
No, plánujem niekoľko prezentácií, potom ideme do Thajska trošku si oddýchnuť a verím, že si oddýchnem, chcem dokončiť knižku o tom, ako začať cestovať na bicykli a potom sa pustiť do tej veľkej a od decembra začať makať opäť na projektoch a podnikaniu, lebo teraz sa im môžem venovať len obmedzene.
Okrem cyklistiky sa venuješ aj fotografovaniu a musíme uznať, že tvoje snímky sú naozaj kvalitné. Ktorá je tvoja naobľúbenejšia?
Fotím, respektíve fotil som si cestu, ale určite profi fotograf nie som. Skôr ma to baví a cestu som chcel zachytiť. Teraz už je druhý foťák rozbitý, tak fotím pomenej. Zle ostrí po skoro nehode, ale ja žijem, to je dôležité. Obľúbená fotka, to sa z toľkých ťažko vyberá, ale na titulke prvej testnej knižky je fotka z Austrálie, kde som naprieč Austráliou spravil takmer 9000 km s toho väčšinu v lesoch alebo na buši, kde som nestrtával a nebol v kontakte s ľuďmi. Pre mňa tá fotka vystihuje presne to čo som tam zažil, teda kvalita nie je podstatná.
Ak by si mal porovnať slovenský národ s tými, ktoré si už spoznal, ktorému sa podobáme najviac?
Srbi ako ľudia či povahou, podnikanie a verejný sektor myslím, že atakujeme Indiu, pracovitosťou a nápadmi sa blížime západu, ale chýba nadhľad, sebavedomie a schopnosť ísť si za cieľom.
Ďakujem za rozhovor, na záver ešte priestor pre teba na pár slov čitateľom REFRESHER.sk.
Neviem či som zrovna ten, ktorého názor je podstatný, ale za mňa len krátko. Ak plánuješ raz cestovať a vyraziť objavovať nepoznané, určite tak urob ak môžeš a je jedno akým prostriedkom. Stačí si to naplánovať a vyraziť. Okrem toho je dôležité byť pripravený, mať skúsenosti a veriť v dobro v ľuďoch a byť napozore pred tými zlými. Netreba brať, treba aj dávať a byť vďačný za to čo máš. Prečo?
Na tejto dlhej ceste po svete som hlavne odkázaný iba na svoje vlastné inštintky, schopnosti a pomoc od ľudí, ktorých poznám, ale hlavne od tých, čo som nepoznal. Sú kľúčové v zlomových bodoch a zmeniť môžu akýkoľvek plán alebo moju snahu. Je dôležité veriť v dobro v ľuďoch, len tí môžu pomôcť splniť aj tie najodvážnejšie sny a človek sám dokáže omnoho menej ako s pomocou ostatných. Tí ľudia, urobili cestou to čo z nej je, ja som len pešiak v poli a preto som im vďačný a snažil som sa to cestou dať späť do obehu. Prajem veľa šťastných a bezepčných ciest a dobrých ľudí všetkým.
A za pozornosť ďakujeme aj vám. Verím, že boli pre mnohých za vás Karolove slová inšpiratívne a aj keď sa možno hneď nevydáte na cestu okolo sveta, aspoň vás prinútil popremýšľať o tom, že cestovania akýmkoľvek dopravým prostriedkom sa určite nie je treba báť. V prípade, že máte podobné zážitky alebo sa možno venujete zaujímavému povolaniu, určite nám dajte vedieť na mail [email protected]. To je pre dnešok všetko, dovidenia!
