Zhabané predmety na bezpečnostnej kontrole, vybavovací proces okolo lietadla, kontrola dráh a svetiel či biologická ochrana letiska. Nahliadni s nami do zákulisia leteckej prepravy na bratislavskom letisku M. R. Štefánika.
Ak si už niekedy letel lietadlom, určite poznáš tento scenár. Prídeš na letisko, odbavíš kufre, prejdeš cez bezpečnostnú kontrolu, dostavíš sa do príslušného gate-u, usadíš sa v lietadle a krátko po inštruktáži, ako si nafúknuť záchrannú vestu, si už v oblakoch. Pre niekoho môže byť odlet z letiska vzrušením, pre iného už iba obyčajná, nudná rutina. Čo sa však nemení, je fakt, že na tom, aby si mohol pohodlne a bezpečne odletieť, sa podieľajú stovky zamestnancov. A rovnako pozoruhodné je aj to, že oku bežného pasažieria unikne veľa zaujímavostí, ktoré súvisia práve s leteckou dopravou. Preto sme navštívili bratislavské Letisko M. R. Štefánika a prinášame ti exkluzívny pohľad do zákulisia leteckej prepravy. Prečítaj si našu reportáž, v ktorej ťa zoberieme na miesta, na ktoré noha bežného smrtelníka nevkročí.
Videoreportáž z letiska
Prvá zástavka: bezpečnostná kontrola
Pokiaľ letíš iba s príručnou batožinou, prvý dôležitý bod, ktorým na letisku prechádzaš, je bezpečnostná kontrola. Nie je na tom nič zaujímavé? Niečo sa určite nájde. Ak si myslíš, že každému pasažierovi je jasné, že si so sebou do lietadla nemôže zobrať zbrane, ostré či inak nebezpečné predmety, mýliš sa. Na obrázku nižšie sú predmety, ktoré zamestnanci bratislavského letiska našli v príručných batožinách cestujúich. Predmety ako nože, boxery, otvárak na víno či napodobneniny granátov si ľudia naozaj chceli so sebou zobrať na palubu lietadla. Výnimkou nie sú ani fejkové kreditky, z ktorých je možné vyskladať reálne vyzerajúci nožík. Samozrejme, moderné skenery takéto predmety ihneď odhalia a týmto cestujúcim neostáva nič iné, ako ich odovzdať svojim známym, ktorí do lietadla nenastúpia, alebo sa ich musia raz a navždy zbaviť.
Čakanie na lietadlo
Posuňme sa ďalej. Po bezpečnostnej kontrole (úspešnej) si pasažieri môžu skrátiť čas v duty free obchodoch alebo pri šálke kávy, zatiaľ čo netrpezlivo čakajú na odlet svojho lietadla. To avšak musí najprv na letisko priletieť, na čom už intenzívne pracujú zamestnanci letiska a letových služieb, ktorí zabezpečujú jeho pristátie. Dispečeri z letovej veže (ktorá mimochodom nepatrí letisku, ale obsluhujú ju zamestnanci Letových prevádzkových služieb SR) komunikujú a navigujú pilota, aby mohol bezpečne pristáť na jednej z dvoch pristávacích dráh. Výber dráhy závisí najmä od poveternostných podmienok. Po pristátí navedie špeciálne auto lietadlo do jedného zo stojísk, spolu ich je na bratislavskom letisku 33. Z auta vystúpi maršal a mávnutím dá pilotovi najavo, že môže zastaviť. V tejto chvíli pilot vypína takzvaný antikolízny maják (svetielka na hornej časti lietadla), čo znamená, že sa zamestnanci letiska môžu priblížiť ku stroju a začať s potrebnými procedúrami. Celá zóna, kde tieto aktivity prebiehajú, sa nazýva vybavovacia plocha, po anglicky rampa.
Čo všetko sa deje okolo lietadla?
Zatiaľ čo sa letiskom šíri oznam o potrebe dostaviť sa do príslušného gatu, zamestnanci letiska na vybavovacej ploche makajú, aby lietadlo pripravili na ďalší let. Ako prvé zaistia pracovníci podvozok špalkami, aby sa lietadlo nepohlo a vyznačia kužeľmi bezpečnostný priestor okolo lietadla. Existujú dve bezpečnostné zóny okolo lietadla - oblasť plnenia paliva a oblasť pustených motorov. Následne zamestnanec s označením Ramp Agent (po našom jednoducho rampák) vykoná takzvaný damage check, kedy obhliadne celé lietadlo dookola a preverí, či počas letu neprišlo k jeho poškodeniu, zásahu bleskom alebo ku zrážke s vtákom (bird strike). Následne sa prisunie dopravníkový pás na kufre, schodíky pre pasažierov a ostatné mechanizmy, ako pozemný zdroj elektriny, plnič paliva či pitnej vody.
Pasažieri, ktorí lietadlom prileteli, cez vyznačené pruhy na zemi prechádzajú do príletovej haly a opúšťajú letisko. V prípade, že pasiažeri prichádzajú zo schengenského priestoru, za 7 až 10 minút od pristátia sú von z letiska. Ak cestujúci priletia z mimo Schengenu (napr. Londýn), polícia má podmienku, že musia z bezpečnostného dôvodu nastúpiť do autobusu. Ten ich dovezie k pasovej kontrole. Za zmienku stojí tiež fakt, že pri niektorých lietadlách je dôležité ľudí vypúšať von rovnomerne (najmä ruské mašiny) - majú totiž ťažkú zadnú časť. Ak je váhový rozdiel medzi prednou a zadnou časťou lietadla a do toho sa ešte po lietadle pohybujú ľudia, môže stroj doslova “padnúť na zadok“.
Keď je lietadlo vyprázdnené, cestujúci čakajúci na odlet sa presúvajú z gate-u ku lietadlu a nastupujú, zatiaľ čo sa ich kufre nakladajú do nákladného priestoru. Ramp agent odovzdá pilotovi dokumenty o počasí či počte pasažierov na nasledujúci let a pripojí sa k nemu pre potrebu ďalšej komunikácie zo zeme slúchadlami. Keď sú pasažieri usadení a lietadlo pripravené na odlet, je potrebné vykonať ešte jeden walk around, teda obhliadku celého lietadla. Kapitán si vypýta povolenie od veže na odlet a tlmočí ho cez slúchadlá ramp agentovi. Keďže niektoré lietadlá nevedia cúvať, je potrebné ich na rolovací pás vytlačiť pomocou špeciálneho vozidla. S procesom vytláčania lietadiel sa spája aj tzv. bypass pin. Ide o malý zaisťovací kolík s červeným nápisom „remove before flight“, ktorý sa vkladá do spodnej časti lietadla, aby kapitán nemohol ovládať predný podvozok a nedošlo tak k jeho poškodeniu alebo zraneniu personálu počas procesu vytĺačania lietadla na dráhu. Zároveň sa tento zaisťovací kolík stal symbolom letetctva, takže ho aj ty možno nosíš na svojej bombere. Po vytlačení na rolovací pás sa kolík vytiahne a kapitán môže s lietadlom odletieť.
(foto: Vigattintrade.com)
A teraz zbystri pozornosť. Celý tento proces (pristátie lietadla, výstup cestujúcich, tankovanie, vyloženie a naloženie kufrov, nástup nových cestujúcich, vytlačenie, odlet) trvá dokopy 25 minút! Áno, obrátka lietadiel na letiskách trvá menej ako polhodinu. Obrátku musia zamestnanci letiska stihnúť, pretože všetko je dopredu presne časovo naplánované a napríklad také lietadlá spoločnosti Ryanair stihnú počas dňa aj 6 letov. Preto čo i len malé meškanie môže ovplyvniť všetky ďalšie lety. V opačnom prípade hrozia letisku sankcie.
Dráhy musia byť v perfektnom stave
Na bratislavskom letisku sa nachádzajú dve na seba kolmé dráhy. Dráha 04/22 dlhá 2 900 metrov a široká 60 metrov a dráha 13/31 s dĺžkou 3 190 a šírkou 45 metrov. Dĺžka dráh je dostačujúca, aby tu okrem menších lietadiel pristála napríklad aj väčšia 747-čka. Veď zopár ich tu už bolo.
Veľmi dôležité z hľadiska bezpečnosti pri pristávaní je meranie brzdných podmienok. Preto sa v zimnom období tieto podmienky vyhodnocujú pomocou špeciálne upraveného vozidla s piatym kolesom. Spomínané špeciálne koleso je počas jazdy 96-kilometrovou rýchlosťou po dráhe kontinuálne pribrzďované, čím sa zbierajú signály, ktoré sa vyhodnocujú. Vyhodnocuje sa povrch dráhy a tuhé zrážky za rôznych podmienok - povrch dráhy môže byť vlhký, mokrý, pokrytý snehom či ľadom. Brzdný účinok sa hodnotí na stupnici od 1 po 5, kde 1 je najhorší brzdný účinok a 5 najlepšie podmienky na pristátie. V prípade, že sú podmienky nevyhovujúce, pilot nemusí dostať od veže povolenie na pristátie. Ak má dostatok paliva, môže vyčkať na zlepšenie podmienok a krúžiť vo vzduchu alebo zvoliť pristátie na inom letisku. V letnom období sa taktiež kontroluje a odstraňuje pogumovanie dráh, lietadlá totiž pri brzdení zanechávajú na dráhach čierne čmuhy.
Svetlá, veľa svetiel
Na hlavnej dráhe 13/31, ktorá sa prioritne používa počas hmly, sa nachádza 770 svetiel. Tie predstavujú pre pilota prvý kontakt počas zlého počasia a sú veľmi dôležité a nápomocné pri pristávaní v zlých poveternostných alebo svetelných podmienkach. Rozdeľujú sa na svetlá zapustené do dráhy a nadzemné svetlá, ktoré sú vyrobené z krehkých konštrukcií, aby v prípade stretu nepoškodili lietadlo. Najsilnejšie sú približovacie svetlá pred začiatkom dráhy. Lietadlo môže na dráhu sadať až za približovacími svetlami pri takzvanom osovom vedení. Všetky svetlá je potrebné taktiež pravidelne kontrolovať. Zamestnanci ich denne preverujú, na základe smerníc totiž iba 5% svetiel môže nesvietiť. Nemôže sa avšak stať, aby boli dve svetlá za sebou nefunkčné. Pri mesačných kontrolách sa všetko preveruje detailnejšie. Pri ročnej kontrole sa každé jedno svetlo dokonca rozoberá a kontroluje, v akom je stave.
Ochrana vzdušného priestoru
Zabezpečiť dráhy pre bezpečné pristátie je jedna vec, no rovnako dôležité je chrániť vzdušný priestor, aby lietadlá neprichádzali ku stretu s vtákmi, čo by mohlo pri vysokej rýchlosti poškodiť ich konštrukciu alebo rozbiť čelné sklá. Preto priamo na letisku sídli aj biologická ochrana. Jej zamestnanci vypúšťajú počas celého dňa do vzduchu dravce, ktoré odháňajú vtáctvo. Ak je zlé počasie, používajú na plašenie zvukové efekty a pyrotechniku. Na každý typ vtáctva tu majú rôzne dravce, ktoré majú odlišných prirodzených nepriateľov, či už ide o volavky, vrany, čajky, holuby, labute alebo zajace. Intenzívny výskyt vtáctva je najmä v lete, keď sa dráha leskne a vtákom tak pripomína vodnú plochu. Áno, aj takéto veci patria k leteckej preprave. Zaujímavé, že?
Ako vidíš, letecká preprava ukrýva mnoho zaujímavostí, o ktorých by sa dalo určite písať ešte oveľa viac. Ale o tom opäť niekedy nabudúce. Veríme, že sa ti reportáž páčila a ak v blízkej budúcnosti niekam letíš, prajeme ti štastný let. Na záver ešte pridávame zopár štatistík za rok 2015.
