Nórsko nie je iba krajina fjordov a Vikingov, ale aj mnohých zaujímavých miest a informácií, ktoré rozšíria tvoj prehľad o tomto škandinávskom kráľovstve.
Nórsko každý pozná ako krajinu fjordov či Vikingov, ale toto škandinávske kráľovstvo toho skrýva oveľa viac, ako by sa na prvý pohľad mohlo zdať. Aj napriek tomu, že má dokonca o niekoľko sto tisíc obyvateľov menej ako Slovensko, patrí medzi krajiny, ktoré sa každoročne umiestňujú na najvyšších priečkach v rebríčkoch o najvhodnejšiu krajinu na život. Ani skromnejší počet obyvateľov Nórskemu kráľovstvu, na ktorého čele dnes stojí sympatický kráľ Harald V., nezabránil v tom, aby sa stalo najvyhľadávanejšou destináciou ľudí z celého sveta. Nórsko totiž nie je výborné iba pre život, ale pochváliť sa môže aj nespočetnými prírodnými krásami (a peknými slečnami).
1. Ročný licenčný poplatok za vlastnenie televízora je približne 350 eur
Na Slovensku sa mnohí obyvatelia sťažujú, že musia platiť nezmyselne vysoké koncesionárske poplatky Rozhlasu a televízii Slovenska, ale v porovnaní s Nórskom si môžeme gratulovať. Aj keď sú platy a životná úroveň Nórska vyššia ako u nás, aj Nóri majú s licenčnými poplatkami za vlastnenie televízora mierne problémy. Poplatok v približnej výške okolo 350 eur totiž musí zaplatiť každý človek, ktorý si zakúpi televízor. Poplatok sa účtuje v rámci domácnosti, čiže ak sa v dome nachádza viacero televíznych prijímačov, poplatok sa už viac nezvyšuje, ale zostáva na rovnakej úrovni. Najmä vďaka nemu funguje aj hlavná nórska vysielacia spoločnosť NRK, pre ktorú licenčné poplatky tvoria hlavný zdroj príjmu (samozrejme, zarábajú aj na reklamách a rôznych iných partnerstvách).
2. Nórsko má najvyššie ceny pohonných látok na svete
Zvláštne môže vyznieť fakt, že aj na konci roku 2014 sa Nórsko umiestnilo na prvom mieste v rebríčku krajín s najdrahšími pohonnými hmotami na svete. Napriek tomu, že škandinávska krajina patrí medzi najväčších vývozcov ropy na svete, ceny benzínu sa pohybujú na hranici 1,7 až 1,8 eurá za liter. Vláda totiž väčšinu príjmov za ťažbu ropy využíva na iné účely, a preto napríklad študenti v Nórsku využívajú bezplatné štúdium na vysokých školách, ďalšie príjmy sa používajú napríklad na zlepšovanie infraštruktúry. Vysoké ceny pohonných hmôt však stoja za veľkým nárastom počtu elektrických automobilov jazdiacich po nórskych cestách. V roku 2014 tvorili elektrické vozidlá približne 15 percent všetkých nových kúpených áut a ich majitelia tiež na nákup využívajú štedré finančné injekcie či výhody, ktoré im nórska vláda poskytuje za to, že neznečisťujú životné prostredie. Ak sa pozrieme na porovnanie tejto štatistiky voči slovenskej realite, zistíme, že sme to ale stále my, kto by sa mal sťažovať a možno aj plakať. Keďže priemerná denná (!) mzda nórskeho obyvateľa sa pohybuje okolo 240 eur, zaplatiť dve eurá za liter benzínu už nevyzerá až tak hrozne.
3. Najdlhší cestný tunel na svete sa volá Lærdalský tunel a nachádza sa v Nórsku
Písal sa rok 1992, keď sa nórska vláda rozhodla pokoriť doterajší rekord a skonštruovať nový najdlhší cestný tunel na svete. Stavba tunela bola rýchlo schválená, keďže oblasť, v ktorej sa nachádza, je príznačná svojimi vysokými horami, ale aj prechodmi medzi fjordmi. Cieľom výstavby bolo spojiť dva najväčšie nórske mestá (Oslo a Bergen) a projekt sa hneď zo začiatku pozdával aj ochrancom životného prostredia, keďže vďaka nemu bolo zachránených niekoľko desiatok kilometrov štvorcových nedotknutej prírody. Nóri sa počas navrhovania ideálneho dizajnu dokonca zamerali aj na to, aby približne 20-minútová jazda nebola fádna a nudná pre cestujúcich a hlavne pre vodičov. Zvolili si preto špecifické svetelné podmienky pre jednotlivé časti tunela, ale naprojektované boli aj mnohé jemné zákruty, aby boli vodiči v stálom strehu. Dnes sa Lærdalský tunel môže pochváliť veľkou vyťaženosťou, veď kto by si nechcel vyskúšať jazdu v tuneli dlhom až 24,5 kilometra?
4. Silnejší alkohol sa dá kúpiť iba v štátom kontrolovaných obchodoch
Vieš si predstaviť, že by si nemohol zakúpiť dobrú slovenskú borovičku v každom malom sídliskovom obchodíku, ale iba na vybraných a štátom kontrolovaných miestach? Ak si chce obyvateľ Nórska vychutnať alkoholický nápoj s obsahom alkoholu vyšším ako 4,75 percenta, nepochodí v žiadnom veľkom supermarkete, ale jeho jediná možnosť sa volá Vinmonopolet, čo vo voľnom slovenskom preklade znamená vínny monopol. Spoločnosť bola založená ešte v roku 1922 a jej hlavnou úlohou je znížiť užívanie alkoholických nápojov medzi nórskymi obyvateľmi. Nemôžu za to iba vysoké ceny, ale aj znížená dostupnosť, keďže Vinmonopolet sa nachádza iba na 297 miestach Nórska a svoje prevádzky zvyčajne zatvára omnoho skôr ako ostatné obchody - počas pracovného týždňa už o 18. hodine a v sobotu dokonca už o 15. hodine. Proces znižovania užívania alkoholických nápojov sa zdá byť účinný, keďže Nóri ročne v porovnaní so Slovákmi, ktorí sa priemerne potužia 13 litrami čistého alkoholu na jedného obyvateľa, vypijú priemerne o niekoľko litrov menej.
5. Nórsko každoročne daruje Veľkej Británii vianočný stromček na Trafalgarskom námestí
Zrejme väčšina z nás už niekedy aspoň na obrázku videla majestátny vianočný stromček na londýnskom námestí Trafalgar Square. Mohutný a niekoľko desiatok metrov vysoký ozdobený smrek už od roku 1947 každoročne pochádza práve z nórskych lesov. Táto tradícia sa zrodila krátko po skončení druhej svetovej vojny, keď sa nórsky ľud chcel nejakým spôsobom poďakovať Veľkej Británii za ich aktívnu pomoc počas vojnových rokov. Vianočný stromček si dokonca ešte pred predstavením na Trafalgarskom námestí užíva aj niekoľko hodín slávy počas ceremónie odohrávajúcej sa zvyčajne v novembri, na ktorej sa tradične zíde aj britský veľvyslanec v Nórsku, starosta nórskeho hlavného mesta Oslo a nakoniec aj starosta samosprávneho mesta Westminster ležiaceho v srdci Londýna.
6. Nórske mesto Trondheim bolo jedným z prvých bezdrôtových miest na svete
Bezdrôtové pokrytie internetom sa v posledných rokoch stalo veľmi dôležitou súčasťou nielen domácností, ale hlavne verejných priestranstiev, reštaurácií či nákupných centier. Vďaka moderným technológiám sú ľudia schopní pripojiť sa na internet a komunikovať so svojimi blízkymi či kamarátmi na mnohých miestach sveta a práve nórske mesto Trondheim patrilo medzi tie, ktoré sa pokrytím bezdrôtovým internetom mohlo pochváliť ako jedno z prvých. Projekt začal ešte v roku 2005, keď sa nórska Univerzita vedy a technológií rozhodla spojiť s niekoľkými partnermi, aby vytvorila spoločnosť s názvom Wireless Trondheim. Firma bola založená 1. septembra 2006 a kompetentným stačili iba krátke tri týždne na to, aby mohla byť bezdrôtová sieť v Trondheime uvedená do prevádzky. Pokryté bolo najmä územie centra mesta, ale aj jeho priľahlé oblasti, ktoré sa každým rokom pravidelne rozširujú. Bezplatný prístup na bezdrôtový internet si tak môžu užívať študenti spomínanej univerzity, niektorých stredných škôl a tiež zamestnanci mesta, ostatní ľudia musia po pripojení zaplatiť symbolický poplatok za jednorazové použitie siete.
7. Nórsko je najväčším vývozcom lososa na svete
Nórsko patrí vďaka svojmu až viac ako 25-tisíc kilometrov dlhému pobrežiu medzi superveľmoci v oblasti rybárčenia a následného exportu rýb a rôznych iných podmorských živočíchov. Medzi najdôležitejšie druhy rýb v Nórsku patrí hlavne atlantický losos, ktorý tvorí až neuveriteľných 94 percent všetkej hodnoty nórskeho rybárskeho priemyslu. Napriek tomu, že Nórsko začalo s chytaním lososov iba na začiatku 70. rokov minulého storočia, dnes sa hrdo pýši pozíciou najväčšieho exportéra tejto ryby na svete. Vďaka priaznivej polohe vyprodukuje Nórsko približne neuveriteľný 1 milión ton lososa každý rok, čo tvorí viac ako 60 percent celkovej svetovej produkcie. Ak by ťa to zaujímalo, Nórsko svojich lososov exportuje do približne 100 krajín po celom svete, ale jeho hlavným trhom je už dlhšiu dobu Francúzsko.
8. Krájač na syr vymyslel Nór
Aj keď sa krájač špecificky vyrobený na krájanie syra môže na prvý pohľad zdať nie až taký dôležitý, obyvatelia škandinávskych krajín, ale aj napríklad Nemecka, by ihneď protestovali. Písal sa rok 1925, keď sa vtedy ešte neznámy Nór Thor Bjørklund po škole zamestnal v dielni u skúseného tesára, kde sa snažil rozvíjať svoj remeselný talent. Po pár týždňoch práce ho veľmi zaujal hoblík, s ktorým sa mu pracovalo najpríjemnejšie, a preto sa začal zamýšľať nad tým, ako by sa podobné zariadenie dalo využiť aj v kuchyni ako pomôcka pri varení. Netrvalo dlho a počas jedného poobedia, keď sa doma pozeral na syr, prišla mu na um geniálna myšlienka, vďaka ktorej za niekoľko týždňov navrhol a patentoval prvý krájač na syr. Zaujímavosťou je, že ešte aj dnes, desiatky rokov po vynáleze, jeho spoločnosť stále funguje a vyrába týchto šikovných pomocníkov, ktorých by sme mohli nájsť v takmer každej domácnosti nielen v Nórsku, ale aj v priľahlých krajinách.
9. Najsmrteľnejší úlovok na stanici Discovery Channel by bez Nórov možno neexistoval
Zrejme každý, kto už niekedy vo svojom živote v televízii prepol na stanicu Discovery Channel, sa stretol s obľúbenou reláciou s názvom Najsmrteľnejší úlovok (Deadliest Catch). Dokumentárna séria už niekoľko dlhých rokov s úspechom zaznamenáva bežnú rutinu rybárov chytajúcich krabov v rozbúrenom Beringovom mori. Jednou z najväčších rybárskych lodí, ktoré sa v programe objavujú, je aj loď The Northwestern a jej posádka pozostávajúca z bratov Hansenovcov (Sig, Norman a Edgar) a ostatných členov posádky. Už podľa ich priezviska musí byť každému jasné, že aj napriek svojmu narodeniu v Spojených štátoch majú predkov kdesi v Škandinávii. Ich otec sa volal Sverre Hansen a narodil sa v Nórsku, ba dokonca loď Northwestern patrila jemu a svojich synov naučil rybárskemu umeniu práve on. Bohužiaľ, pán Hansen zomrel ešte v roku 2001, čiže iba pár rokov pred tým, ako sa z jeho synov stali vďaka rybárčeniu, aktivite, ktorú z celého srdca miloval, stali známe osobnosti.
10. Neoficiálnym národným jedlom je pizza Grandiosa
Nórska kuchyňa síce patrí medzi najkvalitnejšie na svete, ale mnohí ju považujú za príliš nudnú. Medzi tradičné nórske pokrmy patria ryby na akýkoľvek spôsob, ale Nóri sú pyšní aj na pochúťky z losieho či sobieho mäsa. Nezvyčajne môže znieť aj to, že väčšina z nich miluje typický hnedý syr s názvom Brunost, ale veľké prekvapenie ešte len príde. Aj keď sa Nóri môžu obklopovať desiatkami rýb, medzi možno najobľúbenejšie národné jedlo patrí mrazená pizza Grandiosa. Prvýkrát bola vyrobená v roku 1980 a odvtedy v Nórsku zaznamenala taký nárast obľúbenosti, že dnes by ju človek mohol nájsť v takmer každej druhej mrazničke nórskej domácnosti. S prihliadnutím na to, že v Nórsku žije iba 5 miliónov ľudí, znie fakt, že sa tam ročne zje približne 24 miliónov kusov pizze Grandiosa poriadne prekvapivo. Ak by sme sa na to pozreli z matematického uhľa pohľadu, tak sa v Nórsku zje jedna Grandiosa každú sekundu! Nórske pobláznenie touto mrazenou pochúťkou sa dokonca dostalo až do štádia, keď sa odhaduje, že približne 160-tisíc obyvateľov si Grandiosu vychutnáva aj na Štedrý deň.
Bonus: Čo by to bol za článok o Nórsku bez nádhernej polárnej žiary a ešte krajšej nórskej slečny?
Volá sa Emilie Marie 'Voe' Nereng a článok o nej nájdeš tu.
Fenomén polárnej žiary sme už na Refresheri rozoberali mnohokrát, informácie a dychberúce zábery o nej nájdeš napríklad tu.
Zaujímavosti o akej krajine by si nabudúce privítal ty? :)
