Pokračovanie akčnej a krvavej rubačky 300 s podtitulom Rise of an Empire už naplno zarába státisíce v kinách a ani my sme neodolali dokonalým choreografiám súbojov. Stačilo to ale na kvalitný zážitok?
Od prvej nadupanej Tristovky ubehla už takmer dekáda. Film, ktorý výrazne pomohol Zackovi Snyderovi čoby režisérovi naplno sa predstaviť Hollywoodu, zožal nemalý úspech. Teda, minimálne kasový. Recenzie sa už rozchádzajú (nakoľko tomu je aj u sequelu), avšak stále sú pozitívne. Druhá 300 s podtitulom Rise of an Empire je svojim spôsobom akýmsi spin-offom. Alebo ním bola Bitka pri Thermopylách? Jednoduchý príbeh dvojky totižto kolíše na udalostiach predchádzajúceho filmu, pričom ku koncu pokračuje v rozprávaní vojnových dejín Grécka, ktoré napadla rozmáchajúca sa Perzská ríša. Hlavnú postavu, charizmatického, nebojácneho a oddaného Leonidasa (Gerard Butler) vystriedal nevýrazný a ľahko zabudnuteľný Themistokles (Sullivan Stapleton). Rozhodne najlepšou postavou je Artemisia v podaní provokatívnej a sexy Evy Green (však ona si to vo filme od gréckeho generála patrične odskákala :) ). Každá jej scéna je lepšia, než nudné a otravné motivačné preslovy gréckych „roľníkov“. Majestátni a masívni Sparťania nakoniec neboli takí impozantní (teda nie vo filme, režisér musel z Grékov urobiť bohov prevyšujúcich Sparťanov, aby ste si film viac užili). Gréci sa im s hrdosťou môžu postaviť rameno na rameno, čo vôbec nevadí, ba naopak, boje si opäť užijete.
Tie sú totižto na filme tým najlepším, nakoniec preto som aj šiel do kina. Skvelá choreografia súbojov, úžasný strih a pozorná, detailná kamera ulahodia vášmu oku, ako máloktorý film predtým. Bitky nie sú vôbec chaotické, ba naopak, sú skvelo nacvičené a nasnímané, neuniknú vám detaily ani digitálna krv. Tej sa za hodinku a trištvrte prelejú hektolitre. Nakoniec sfarbia aj Egejské more, digitálne more. Vôbec mi nevadí, že sa film prakticky odohráva pred zeleným plátnom, no práce v štúdiách mohli byť aj vzhľadom na odklad filmu urobené lepšie. Občas (hoci som sa to snažil nevnímať) jednoducho nemôžete nevidieť všetku tú počítačovú prácu a nereálne farby. Nevýrazný Xerxes ako totálna vedľajšia postava, nevýrazný Themistokles a občasná prehnaná digitalizácia je ale všetko, čo tomuto filmu môžete vytknúť.
Ako som už spomínal, a vlastne to budem spomínať počas celej recky, súboje boli úžasné. Ani skvelá choreografia bojov vám nezaručí rovnako dobrý výsledok na plátne. Našťastie svalnaté telá (hoci menej ako pred 8 rokmi) a tvrdé, nemilosrdné meče či kopije sa zabárajú do oddaných služobníkov svojich kráľov a ich ideológií v nemalom wow efekte. Lietajú ruky, nohy, hlavy, pričom to celé vnímate v 3D, ktoré vôbec nie je otravné (teda aspoň nie pri bojoch, čiže vo väčšine filmu), čo je veľké plus. Jedno sa zaiste režisérovi Noamovi Murrovi (za sebou má prevažne reklamy) uprieť nedá. Dokonalý vizuál ma totižto opantal a nemal som žiadne námietky. Do kina som sa išiel odreagovať a vidieť skvelé súboje, proste popcornovka, niečo, čo potrebuje každý v pravidelných intervaloch. Našťastie to nebolo to isté, čo pri Leonidasovi a jeho 300 statočných mužoch. Súboje prebiehali na mori, nemusíte sa teda báť stereotypu, keďže silné a rýchle do seba narážajúce lode striedajú súboje jeden na jedného, respektíve jeden na piatich. Častokrát sa kamera sústredí na nejakého „Zeusa“, ktorý si to protivníkmi krája bez najmenších problémov. Nanešťastie pre nás to celé pôsobí vierohodne, za čo ďakujem. Pri podobných filmoch si nepotrpím na reálnosť či autentické situácie, ale pokiaľ mi logika siaha, musím priznať, že tých nereálnych situácií či súbojov bolo veľmi málo. Nakoniec aj ten kôň by sa možno dal pochopiť.
Príbeh vôbec nie je dôležitý. Aj tie nevýrazné a nezaujímavé postavy (až na Evu Green, tá si rolu užívala veľmi a jej prim na plátne sa jej vziať nedá) sa dajú pretrpieť. Ak sa teda chcete zabaviť, máte radí dokonalé súboje či malé prekvapenia v taktike, ktoré vyústia v dokonalý vizuál, kino sa určite oplatí. Ak chcete udeľovať Oscara za scenár a herecké výkony, miesto pre vás sála nemá. Hoci mi jednotlivé scény či nerdgasmické okamihy neostali v hlave tak, ako ich mám v pamäti z jednotky, druhá 300 je jednoznačne podarenou „podívanou“. Je jedno, či ste nenáročný divák alebo si chcete po talianskych 6 hodinových drámach (o ktorých básnite kamarátom na facebooku, ale aj tak by ste si radšej zapli Iron Mana) trochu odpočinúť. 300: Rise of an Empire si proste užijete. Trailery neklamali, avšak musím povedať, že „jednička“ sa mi predsa len páčila o trošičku viac. 7,5/10
