V kine sa v týchto dňoch premieta pokračovanie úspešného Gymplu, Vejška. Vorel st. sa snažil o dospelejší film, ktorý zaujme väčšiu škálu divákov a poteší kritikov. Podarilo sa?
Filmový január ukončíme recenziou na Vejšku, pokračovanie kultového Gymplu, ktorý s hudbou od Wicha rezonuje v hlavách divákov doteraz. Film bol v kinách na česko-slovenské pomery navštevovaný veľkým počtom divákov, no pokračovanie nakoniec prišlo až po viac než 6 rokoch. Podarilo sa teda partii okolo Tomáša Vorela staršieho vytvoriť lepší film zo študentského, resp. dospelého prostredia?
Vejška sa totižto ubrala trochu iným smerom ako Gympl. Michal Kolman aj Petr Kocourek totižto zostarli, vyšli gymnázium a žijú si životom dospelých ľudí. Michal je stále hýčkaný svojou matkou a má všetko, po čom zatúži vďaka svojmu bohatému ockovi. Ženy, fet a rap sú jeho pravidelnou náplňou, rovnako ako graffiti, keďže s Petrom to ako writteri ešte zďaleka nezabalili. Petr sa zase hlási na UMPRUM, umeleckú školu, na ktorú ho však minulý rok neprijali. Tento rok sa tam ale spoločne s ním hlási pekná Julie, do ktorej sa zamiluje. Ako to celé dopadne si už môžete skúsiť aj domyslieť.
Hlavným plusom filmu je, že trochu zostarol rovnako ako jeho diváci, teda chalani a baby, ktorých Gympl možno trochu ovplyvnil. Doteraz sem tam niekde prečítam nejaké hlášky z filmu, to ale zrejme nebude platiť pre Vejšku. Hlavné postavy vyrástli, musia riešiť problémy dospelých ľudí a popri ich záľubách a kamarátoch to nie je ľahké. Nakoniec sa ale pojatie filmu ako miestami vtipnej, no vážnejšej snímky ukázalo ako správne. Scenár nie je oslnivý, najmä Miškove pick up lines boli na smiech, nie som si istý, či by rovnako zabodoval aj v reálnom živote, možno by mu kolega Barok mal dať pár rád. Filmu okrem priemerného scenára nepomohol ani strih, ktorý miestami fakt pôsobí až nepríjemne a tak trochu celok reže na chaotické časti. Niektoré scény vám potom pripadajú možno trochu zbytočné. Herci nijak neoslnili, ale ani mi neprekážali, takže ich skôr hodnotím pozitívne. Nakoniec Mádla som mal vždy kvôli niečomu v obľube. Vorel je zase sympaťák, ale mohli si fakt dať záležať na výbere slečien, teda až na Júliu, tá je fajn.
Keby som mal brať snímku ako retrospektívny obraz doby, určite by som sa viac nasmial a viac by sa mi páčila, takto to je len nepodarená snaha režiséra o zachytenie života dnešnej generácie, čomu teda nepomohlo to, že autor je o generáciu starší.
Bolo fajn vrátiť sa do pomaľovanej Prahy, aj keď tie graffiti tiež mohli byť krajšie. Feťák Laci pôsobil ako príjemné osvieženie filmu a snáď si každý spomenul na scénku v jednotke, keď obhajoval svoju písomku. Neskôr už ale pôsobil trochu otravne. Nesmierne filmu pomohli naháňačky s policajtmi a hlavne super soundtrack, za čo vďačíme Vladimirovi a Mikeovi Traffikovi. Geniálna Planeta Praha na konci zrejme zachránila film pred čistým priemerom. Škoda, že sa tie tracky museli opakovať, keďže boli len tri.
Vejška nie je ničím prelomovým, vykresľuje Prahu ako krásne, no špinavé mesto zároveň a možno aj trochu odzrkadľuje životy podobne žijúcich jedincov. Určite sa teda vo filme pár ľudí našlo. Ak ale ceníte, že na Slovensku či v Čechách je stále niekto ochotný natočiť lepší film, ktorý nepôsobí nasilu vtipne (zdravím pána Trošku, jeho trojminútový trailer na druhé Babovřesky pred filmom ma doslova mučil) a netvári sa, že vo všetkých smeroch je tým, čo divák hľadá, určite pokračovanie podporte v kinách. Ak neradi pozeráte na (len) mierne nadpriemerné české filmy a nemusíte Vladimirovu tvorbu, pokojne odrátajte filmu jeden bodík. Od nás si Vejška odnáša pekných 6/10 bodov.
